Dostali sa vedci až na začiatok evolúcie primátov? Tieto kosti môžu vysvetliť, ako sme vznikli aj my, ľudia
V indickej uhoľnej bani sa objavili v roku 2016 kosti, ktoré pravdepodobne zachytávajú prvých 5-miliónov rokov evolúcie primátov.
V indickej uhoľnej bani objavili archeológovia dokonale zachovalé kosti, ktoré sú podľa analýzy výskumníkov z Johns Hopkins University najprimitívnejšími kosťami primáta, aké sme kedy objavili. Štúdia, v ktorej svoj objav popísali bola publikovaná ešte v roku 2016.
V rámci výskumu vedci odhadli, že mohli patriť živočíchovi veľkému ako potkan, ktorý žil v korunách stromov. Objav podporil v tej dobe kontroverznú teóriu o tom, že primáty žijúce na území dnešnej Indie, hrali kľúčovú úlohu v evolúcii celej skupiny živočíchov vrátane človeka.
„Všetky objavené kosti primátov sa radia do jednej z dvoch čeľadí – Strepsirrhini a Haplorhini. Väčšina kostí objavených v južnom indickom štáte Gudžarát nepatria ani do jednej,“ vysvetlil doktor Kenneth Rose, ktorý sa na štúdii podieľal.
Kosti, ktoré našli v uhoľnej bani, reprezentujú jedno z prvých vývojových štádií primátov. Existujú síce staršie fosílie, ktoré sa vyznačujú komplexnejšími charakteristikami, no z evolučného hľadiska nejde o nič neobvyklé, tvrdia veci. Kosti sú podľa výskumu staré približne 54,5-miliónov rokov. Autori štúdie poukázali na to, že sú primitívnejšie ako takmer úplná kostra primáta druhu Archicebus, ktorú objavili v Číne a datuje sa 55-miliónov rokov do minulosti.
Evolúcia primátov
Predpokladá sa, že kosti z uhoľne bane patrili primátom, z ktorých sa neskôr vyvinuli lemury lorisy a ďalšie podobné živočíchy. V období pred približne 54-miliónmi rokov bola dnešná India izolovaná od severných kontinentov a pomaly sa približovala k južnej Ázii.
„Pravdepodobne ide o najzachovalejšie a najprimitívnejšie kosti, aké máme z prvých 5-miliónov rokov evolúcie primátov. Zatiaľ však v rukách nemáme dostatočné množstvo dôkazov na to, aby sme prišli na to, ako sa tieto primáty dostali do Indie alebo odkiaľ vlastne prišli,“ tvrdí Rose.
Zároveň dodáva, že kosti sa podobajú na kosti prvých primátov, ktoré objavili v severnejších oblastiach. Existuje teda možnosť, že tieto primáty migrovali medzi severnými oblasťami a územím dnešnej Indie. Ktorým smerom však migrácia prebiehala ostáva záhadou.
Neprehliadnite
Vedci nezískali dostatok kostí na to, aby mohli rekonštruovať kostru týchto tvorov. Nenachádzali sa ale uväznené v skale, čiže ich vedci dokázali preskúmať z každého uhla. Vďaka tomu zistili niečo viac o prvej evolúcii anatómie primátov. Analýza kostí prezradila, že tento druh primitívnych primátov bol vyvinutý na to, aby dokázal liezť po stromoch. Adaptácia na toto prostredie však nebola až taká ako v prípade dnešných lemurov alebo lorisov.
Ako sme už spomenuli, kosti nemožno priradiť do žiadnej známej čeľade. Preto sa autori držali teórie, že kosti reprezentujú zatiaľ najprimitívnejšiu formu primátov, akú sme objavili. Dôkazy však chýbajú a autori štúdie čakajú na ďalší podobný objav, ktorý by ich posunul bližšie k riešeniu záhady.
Komentáre