Čo nás oddeľuje od šimpanzov? S darom inteligencie mohli ľudia získať aj jednu slabinu, naznačuje štúdia
Vo svojom novom výskume vedci z University of Yale preskúmali odlišnosti medzi mozgom človeka a primátov. Objav ich zaviedol k "neposlušnému" génu.
Ľudský mozog sa výrazne líši od mozgu ostatných zvierat, dokonca aj našich najbližších príbuzných. Vedcom z University of Yale sa podarilo identifikovať niekoľko charakteristických vlastností, ktoré nás nielen robia ľuďmi, ale zároveň prinášajú slabinu proti neuropsychriatickým ochoreniam.
Štúdia vedcov sa zameriavala na časť mozgu známu ako dorzolaterálny prefrontálny kortex. Ide o región zodpovedný za vyššie kognitívne funkcie. Dnes veda tento región vníma ako jadro ľudskej identity, no prečo je v našom prípade jedinečný a odlišuje nás od ostatných primátov ostáva záhadou.
Dorzolaterálny prefrontálny kortex sa nachádza v prednej časti mozgu a prechádza dlhodobým vývojom, ktorý končí až v dospelosti človeka. Zodpovedá za kognitívnu flexibilitu, schopnosť plánovania, rozhodovania alebo abstraktného uvažovania. Vo všeobecnosti sa považuje za časť mozgu, ktorá riadi naše exekutívne funkcie, no podľa niektorých vedcov nie je jediným regiónom zodpovedným za riadenie týchto funkcií.
Viac stôp výskumníkom priniesol výskum typov buniek, ktoré sú špecifické pre ľudský mozog. Zisťovali aj to, či sú nejaké bunky jedinečné pre iné druhy primátov. Vedci zoradili jednotlivé bunky podľa genetickej expresie a objavili 109 typov buniek, ktoré zdieľame s primátmi, no zároveň aj 5, ktoré boli jedinečné. Jednou z jedinečných buniek bol typ mikroglie špecifickej mozgovej imunitnej bunky. Ten existuje len v ľudskom mozgu. Druhý typ sa nachádza aj v našom mozgu aj v mozgu šimpanzov. Mikroglie sa radia medzi najmenšie a menej početné gliové bunky.
Neprehliadnite
Čo nás robí ľuďmi?
Mikroglie špecifické pre ľudí existujú počas vývoja človeka až do dospelosti. Vedci sa domnievajú, že tento druh buniek sa stará skôr o udržiavanie mozgu v dobrom stave, než o boj s chorobami.
„Ľudia žijú v mimoriadne odlišnom prostredí a vyznačujú sa mimoriadne špecifickým životným štýlom v porovnaní s ostatnými primátmi. Mikroglia je na tieto zmeny citlivá,“ vyjadril sa Nenad Sestan, vedúci štúdie.
Vedci si v ľudskom mozgu všimli aj jedinečný gén FOXP2. V tomto prípade išlo o prekvapenie, pretože tento konkrétny gén sa spája s verbálnou dyspraxiou, teda problémom používať reč. Iné štúdie spojili gén aj s vývojom autizmu, schizofrénie alebo epilepsie. Ide však o mimoriadne pozoruhodný gén. Ako výskum ukázal, v niektorých neurónoch gén vykazuje expresiu, ktorá sa objavuje ako u ľudí, tak aj u primátov. Zatiaľ čo v mikrogliách vykazuje expresiu špecifickú pre ľudí.
Prečo sa náš mozog líši od mozgu iných primátov ostáva záhadou, no vedci objavili v géne FOXP2 stopu, ktorá ich povedie ďalej. Ako vo svojej práci píšu, nové objavy o tomto géne otvárajú ďalšie spôsoby štúdie nielen jazyka, ale aj rôznych neuropsychiatrických ochorení.
Komentáre