Dopraví nás solárna plachetnica ku susedným hviezdam?
Dvojica výskumníkov z Harvardu prišla s pomerne divokou metódou na priblíženie sa k rýchlosti svetla
Keď príde reč na cestovanie ku iným hviezdam, neexistujú žiadne jednoduché odpovede. Vzdialenosti sú vždy priveľké a rovnako aj energia, ktorú by sme na cestu potrebovali využiť. Najväčším nepriateľom sa ale ukazuje byť čas. Ak by sme sa so súčasnou technológiou rozhodli cestovať čo i len k najbližšej hviezde, zabralo by nám to stovky miliónov rokov.
Čo ak by sme ale vedeli využiť prirodzene sa vyskytujúci jav, ktorý by nám umožnil dosiahnuť relativistické rýchlosti (pozn. redakcie: percento rýchlosti svetla)? Vedci už niekoľkokrát pozorovali objekty, ktoré boli závratnými rýchlosťami vystrelené naprieč vesmírom. Čo bolo príčinou? Supernova.
Profesori z Harvardu, Manasvi Lingam a Abraham Loeb sa vo svojej najnovšej štúdii pozerajú na to, ako by mohla vesmírna raketa využiť hviezdnu explóziu rovnakým spôsobom, ako plachetnice využívajú vietor. Píše sa v nej, že dostatočne vyspelej civilizácii by nerobilo problém efektívne využiť masívne množstvo energie, ktoré dôsledkom supernovy vzniká. Ide o vysoké hodnoty, ktoré by dokázali vesmírnu raketu zrýchliť až na zlomok rýchlosti svetla.
Tieto rakety by fungovali na princípe takzvaných solárnych plachiet. Ide o koncept, ktorý bol v minulosti dôkladne skúmaní astrofyzikmi z celého sveta. Spolieha sa na elektromagnetickú radiáciu, ktorú tvorí napríklad aj naše Slnko. Tá by vytvárala tlak na vysoko-reflektívny materiál. Ten by dokázal vytvoriť ťah bez použitia motorov, či paliva.
Ekonomické cestovanie
Keďže palivo prispieva najviac k hmotnosti rakety, modely vybavené solárnymi plachtami by boli výrazne ľahšie, než konvenčné rakety. To by znamenalo menej nákladný štart do vesmíru. Ďalším spôsobom, ako poháňať rakety budúcnosti je pomocou usmerňovaných laserov, ktoré by vytvárali ťah rýchlejšie, než keby sa raketa spoliehala len na solárny vietor.
Neprehliadnite
Abraham Loeb premýšľal nad spôsobmi, ako poháňať raketu dopredu, keď ho napadla práve supernova. Ide o fenomén, ktorý za krátku chvíľu dokáže vyprodukovať toľko energie, ako miliarda Sĺnk za celý mesiac.
„Podľa výpočtov dokáže solárny vietor zrýchliť raketu na jednu tisícinu rýchlosti svetla. Supernova by ju dokázala zrýchliť na hodnotu až jednej desatiny,“ hovorí Loeb.
Jednou z hlavných výhod celého nápadu je jednoznačne to, že použitím plachiet by sa nemuseli rakety spoliehať na zásoby plavidla. Nevýhodou je, že supernovy nie sú javom, ktorý by sa odohrával každý deň. Dráha rakety musí byť starostlivo naplánovaná vopred, pretože pri vysokých rýchlostiach môže mať zrážka aj s tým najmenším predmetom katastrofálne následky.
Komentáre