Čo zabíja celé galaxie? Štúdia zaviedla vedcov k najnebezpečnejším objektom vo vesmíre
V novej štúdii sa vedci pozreli na "mŕtve" galaxie. Sú to systémy, ktoré už nedokážu produkovať nové hviezdy.
V jadre takmer každej galaxie leží supermasívna čierna diera ovplyvňujúca nielen svoje okolie, ale aj galaxiu ako celok. Niektoré, ako napríklad Mliečna dráha, dokážu pravidelne vytvárať nové hviezdy, zatiaľ čo iné sa považujú za „mŕtve“. Astronómovia dlho predpokladali, že za smrť galaxií sú istým spôsobom zodpovedné práve supermasívne čierne diery a nedávno sa im podarilo nájsť dôkaz, ktorý túto teóriu môže raz a navždy potvrdiť.
Štúdiu viedla japonská univerzita SOKENDAI, ktorá v spolupráci s medzinárodným tímom vedcov analyzovala galaxie staré od 9,5 do 12,5-miliárd rokov, píše portál NAOJ. Vedci počas svojej práce využili najlepšie teleskopy na svete na študovanie aktívnych supermasívnych čiernych dier nachádzajúcich sa v umierajúcich galaxiách.
Za umierajúcu sa považuje galaxia, v ktorej už neprebieha tvorba nových hviezd. Analýza množstva takýchto štruktúr odhalila, že charakteristika supermasívnych čiernych dier v ich jadrách zodpovedá zmenám, naprieč celými galaxiami, v ktorých sa tieto masívne objekty nachádzajú. Vedci preto naznačujú, že čierna diera môže mať výrazný dopad na evolúciu svojej hosťovskej galaxie.
Vedci zatiaľ nedokážu v plnej miere pochopiť, prečo v niektorých galaxiách dochádza k zastaveniu tvorby hviezd. V niektorých prípadoch, medzi ktoré sa radí aj Mliečna dráha, astronómovia pozorujú hviezdy v rôznych štádiách života, niektoré mladé a iné staré. Iné galaxie sa však skladajú len zo starých hviezd a všetky sú približne v rovnakom veku. Z toho vyplýva, že v podobných galaxiách musela tvorba nových hviezd skončiť v relatívne mladom veku.
V rámci štúdie tím vedcov analyzoval optické a infračervené dáta, na základe ktorých rozdelil galaxie do dvoch skupín. Jednou skupinou boli galaxie, ktoré aktívne tvoria nové hviezdy, zatiaľ čo v druhej skupine sa nachádzali mŕtve galaxie. Vedci sa následne pokúsili získať röntgenové a rádiové dáta, no v tomto prípade bol signál slabý na to, aby mohli vedci identifikovať jednotlivé galaxie.
Neprehliadnite
Čo zabíja galaxie?
To však štúdiu nezastavilo a tím skombinoval dáta niekoľkých galaxií. Po vytvorení akéhosi „priemeru“ tím študoval emisie galaxií, v ktorých už nedochádza k tvorbe nových hviezd. Študovanie emisií naznačovalo existenciu aktívnej supermasívnej čiernej diery v jadrách mŕtvych galaxií. Pri galaxiách, ktoré ešte stále vytvárali nové hviezdy boli tieto emisie výrazne slabšie.
Vedci na záver svojej práce konštatujú, že zvýšenie aktivity supermasívnych čiernych dier súvisí s náhlou stratou schopnosti galaxie vytvárať nové hviezdy. Tieto podmienky platili aspoň v čase, kedy bol vesmír oveľa mladší.
Galaxie, ktoré vedci študovali sa nachádzajú od Zeme aj viac, ako 10-miliárd svetelných rokov, čo znamená, že svetlo, ktoré sa ku nám dostalo vzniklo pred desiatimi miliardami rokov. Študovanie vzdialených kozmických objektov je pre astronómov niečo ako cestovanie v čase do minulosti.
Vedecký tím aj naďalej pokračuje vo svojej práci a v ďalšom výskume sa pokúsia vzťah medzi aktivitou supermasívnej čiernej diery a formáciou nových hviezd potvrdiť.
Komentáre