Čo sa deje v našom mozgu, keď sa prebúdzame z anestézie? Nová štúdia dokázala, že sa musí „dokopať k vedomiu“
Keď uplynú účinky anestézie náš mozog nenaskočí naraz celý. Z účinkov sa môže spamätávať aj niekoľko hodín.
Čo sa deje s ľudským mozgom počas toho, ako sa prebúdza z anestézie alebo z kómy? Podobnú otázku si položil v novej štúdii publikovanej vo vedeckom magazíne ELife aj tím vedcov študujúci mozgovú aktivitu. Ich výsledky sú naozaj fascinujúce.
Do štúdie sa zapojilo 30 dobrovoľníkov, ktorí podstúpili anestéziu na tri hodiny. Keď sa postupne prebúdzali, mozog sa musel doslova „dokopať k vedomiu“. Najavo vysvitol fakt, že sa náš mozog po anestézii zapína postupne, sekciu po sekcii, čiže nezačne fungovať okamžite, píše Science Alert. Ako prvý sa prebudil prefrontálny cortex zodpovedajúci za našu schopnosť riešiť problémy a abstraktné myslenie. Časti mozgu, ktoré riadia našu reakčnú rýchlosť a pozornosť sa „zapínajú“ o trochu dlhšie.
„Spočiatku sme boli naozaj prekvapení, ale z evolučného hľadiska to dáva zmysel. Prefrontálny cortex je pri prebúdzaní sa kľúčový, aby sme mohli rozpoznať, či nám niečo hrozí alebo nie. Musíme sa vedieť rýchlo orientovať a začať konať,“ vyjadril sa anestéziológ Max Kelz z University of Pennsylvania.
Na to, aby mohli vedci nahliadnuť do ľudského mozgu využili elektroencefalograf. Pred samotnou anestéziou a krátko po nej dobrovoľníci podstúpili kognitívne testy, ktoré merali rýchlosť ich reakcií, pamäť a iné schopnosti. Údaje z EEG zariadenia zas ukázali, že počas prebúdzania z anestézie boli predné časti mozgu spojené s riešením problémov, pamäťou a motorickými funkciami najaktívnejšie.
Náš mozog je mimoriadne odolný
Dobrovoľníkom, ktorí podstúpili anestéziu, trvalo približne tri hodiny, než sa ich mozog spamätal úplne. Štúdia sa pozrela aj na spánkový režim ľudí po anestézii. Vedci konštatujú, že nenašli žiadne negatívne zmeny v spánkovom cykle.
„Výsledky našej práce naznačujú, že náš mozog je naozaj odolný, aspoň v prípade dlhodobého vystavenia umelému spánku,“ vysvetľuje anestéziológ Michael Avidan.
V minulosti lekári zaznamenali prípady, kedy pacient po anestézii zažíval krátkodobé nežiadúce účinky, napríklad delírium. Autori štúdie tvrdia, že chyba nemusí byť v účinkoch anestéziologických liekov, ktoré prevládajú aj po prebudení, ale môžu za ne iné faktory.
Neprehliadnite
Anestézia je mimoriadne dôležitá a bez nej by lekári nedokázal vykonávať množstvo chirurgických zákrokov. Stále však existuje veľa vecí, ktoré o nej nevieme. Lekári síce našli spôsob, ako náš mozog „vypnúť“ a dnes vieme túto procedúru vykonávať s minimálnou mierou rizika, no ako presne anestézia funguje ostáva záhadou. Vedci síce pracujú na teóriách o tom, ako mozog na tieto druhy liekov reaguje, no neexistujú žiadne konkrétne dôkazy.
Anestéziu ľudia používajú už viac ako 100 rokov, no keď sme ju prvýkrát objavili, nikto nevedel ako funguje. Je známe, že nás dokáže uspať a nejakým spôsobom upraviť naše vedomie, no presný mechanizmus nie je známy ani dnes. Aj tento výskum pomôže vedcom dopracovať sa k odpovedi.
Komentáre