Čo sa deje, keď solárny vietor zasiahne magnetosféru? Nová štúdia uzatvára záhadu, ktorá astronómov trápila od 70. rokov
Vedci z University of Helsinki v štúdii opisujú pohyb elektromagnetických vĺn v okolí planéty.
Výskumníci z University of Helsinki v rámci novej štúdie skúmali, ako sa šíria elektromagnetické vlny vo vesmíre okolo Zeme. Zamerali sa na oblasť, kde sa solárny vietor stretáva s magnetickým poľom našej planéty. Po stretnutí týchto štruktúr vzniká takzvaný šok a výskumníci chceli vedieť, ako sa elektromagnetické vlny dokážu preniesť na druhú stranu tohto fenoménu.
Ako sa vlny presúvajú cez oblasť šoku ostávalo pre vedcov záhadou už od 70. rokov, kedy tieto vlny objavili. Na druhej strane totiž nenašli ani jedinú stopu po nich. V rámci novej štúdie výskumníci použili špičkový model, ktorý vytvorili priamo na univerzite. Ten im pomohol odhaliť aké procesy sa pri strete solárneho vetra a magnetického poľa odohrávajú.
Simulácia odhalila, že elektromagnetické vlny sa môžu na druhú stranu šoku dostať, no vyzerajú inak, ako sa pôvodne očakávalo. Ich vlastnosti sú takmer identické fenoménu, ktorý vzniká ešte pred samotným šokom, takzvaný predný šok.
Magnetosféra Zeme nás chráni pred solárnym vetrom, prúdom nabitých častíc vychádzajúcich zo Slnka. Elektromagnetické vlny sa v tomto prípade javia ako drobné oscilácie magnetického poľa. Tie zaznamenáva niekoľko observatórií či už vo vesmíre alebo na povrchu planéty. Tieto oscilácie vznikajú buď nárazom solárneho vetra do magnetosféry, alebo môžu vznikať za jej hranicami.
Ukryté vlny
Elektromagnetické vlny môžu ovplyvniť vesmírne počasie v blízkosti našej planéty. Dokážu totiž akcelerovať častice na vysoké energie a tým poškodiť satelity alebo iné družice na orbite. Na strane Zeme privrátenej k Slnku vedci často pozorujú oscilácie, ktoré sú rovnaké ako vlny, ktoré vznikajú v oblasti predného šoku.
Neprehliadnite
Na základe toho vedci verili, že medzi dvoma fenoménmi existuje nejaké prepojenie. V rámci novej štúdie vedci skúmali, či môžu vlny z predného šoku prejsť magnetosférou a dostať sa na povrch planéty.
„Pôvodne sme predpokladali, že teória z roku 1970 bola správna. Podľa nej mohli vlny prejsť šokom bez zmeny. Problém však robila nekonzistencia vlastnosťami vĺn. Inými slovami povedané, teória nesedela úplne a preto sme sa ju rozhodli ďalej prešetriť,“ vysvetľuje Lucile Turc, vedúca štúdie.
Postupom času si vedci všimli, že situácia je oveľa komplikovanejšia, než sa na začiatku predpokladalo. Za šokom sa nachádzali vlny, ktoré neboli rovnaké ako tie v prednom šoku. Keď cez vrstvu šoku prechádza solárny vietor, stláča sa a zahrieva. Región predného šoku však môže zmeniť vlastnosti šoku a podľa toho aj zmeniť solárny vietor za šokom. Zároveň vznikajú nové vlny, ktoré sú v súlade s tými, ktoré možno objaviť v prednom šoku. Nové vlny sa môžu schovať za turbulencie v tomto regióne a preto sme ich donedávna nedokázali objaviť, vysvetľuje Turc.
Komentáre