SpravodajstvoVeda a výskum

Čo nás robí ľuďmi? Vedci našli v DNA zásadnú stopu, ktorá nás odlišuje od šimpanzov

Výsledky nového výskumu priniesli obrovské prekvapenie, pretože našli dôkazy v časti DNA, ktorá sa považovala za nepotrebnú.

Čo robí ľudí ľuďmi? Naša DNA je veľmi podobná DNA šimpanzov, ktorí sú našimi najbližšími žijúcimi príbuznými. Tím vedcov zo Švédska však objavil doteraz prehliadanú časť DNA, ktorá by mohla byť kľúčom k tomu, čo nás robí jedinečnými, píše portál Science Daily.

Predpokladá sa, že ľudia a šimpanzy sa vyvinuli z jedného spoločného predka. Naše cesty sa však pred 6-miliónmi rokov rozišli. To viedlo ku vzniku človeka moderného, alebo aj Homo Sapiens. Vedcov však zaujímalo, prečo je mozog šimpanza tak odlišný od toho nášho.

„Pre potreby výskumu sme sa nevenovali testovaniu ľudí a šimpanzov, no použili sme kmeňové bunky, ktoré sme vypestovali v laboratóriu. Preprogramovali sme ich z kožných buniek, ktoré sme získali z Nemecka, USA a Japonska. Nakoniec sme skúmali kmeňové bunky, ktoré sme preprogramovali na mozgové bunky,“ vysvetľuje profesor neurovied, Johan Jakobsson.

Tímu výskumníkov sa podarilo špecificky vypestovať mozgové bunky človeka a šimpanza. Porovnanie ukázalo, že ľudia a šimpanzy využívajú časť svojej DNA odlišnými spôsobmi. Vedci veria, že práve to môže vysvetliť, prečo sa naše mozgy vyvinuli inak.

Rozdielna DNA sa označuje aj ako štrukturálny variant DNA. Zaujímavosťou je, že až donedávna bola táto časť označovaná ako „odpadová“. Ide totiž o dlhú a opakujúcu sa časť DNA, ktorá podľa vedcov nemala mať žiadnu funkciu. Predchádzajúce výskumy hľadajúce rozdiely medzi šimpanzím mozgom a našim, sa pozerali na časť DNA, kde sa nachádzajú gény, produkujúce proteíny. Táto časť však tvorí len 2% našej celej DNA.

„Nájsť rozdiel v časti DNA, ktorú sme považovali za nepotrebnú bolo naozaj prekvapujúce,“ vyjadrili sa vedci, podieľajúci sa na štúdii.

Prečo je mozog tak dôležitý?

Objav zároveň naznačuje možnosť, že základ procesov, ktoré viedli k vývoju ľudského mozgu, sú oveľa komplexnejšie, než sa spočiatku predpokladalo. Vedci totiž boli presvedčení, že rozdiely sa ukrývajú v 2% genetickej DNA. Výsledky však poukazujú na pravý opak. Dôležité rozdiely, ktoré odlišujú ľudský mozog od mozgu šimpanza sa ukrývajú v 98% DNA, ktoré pre vedcov doteraz nemali mať žiadnu funkciu.

Metóda kmeňových buniek, ktorú švédski vedci použili je sama o sebe revolučnou. Túto techniku objavil držiteľ Nobelovej ceny za medicínu, japonský výskumník Shinya Yamanaka. Zistil, že určitý typ buniek môže byť preprogramovaný aby vytvoril všetky typy telesného tkaniva. Pre potreby štúdie švédski vedci pretvorili tieto bunky na mozgové tkanivo. To umožnilo vedcom študovať rozdiel medzi človekom a šimpanzom etickým spôsobom.

Vedci chcú objaviť všetky rozdiely medzi nami a našimi najbližšími príbuznými. Veria, že náš mozog je to, čo nás robí ľuďmi a teda chcú odhaliť všetky jeho záhady. Chcú vedieť, ako sa mohol náš mozog vyvinúť spôsobom, ktorý nám umožnil vybudovať spoločnosť a vytvoriť množstvo fascinujúcich technológií.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close