Čo by ste videli pri páde do čiernej diery: Nová simulácia od NASA vám to ukáže
Videá zachytávajú pád do supermasívnej čiernej diery, podobnej ako tej v jadre našej galaxie.
Čierne diery sú právom tie najfascinujúcejšie a zároveň aj najdesivejšie objekty vo vesmíre. Ide o miesto, kde sa končí naše chápanie fyziky a z ktorého neunikne absolútne nič, dokonca ani svetlo.
Výskumníci z americkej NASA vytvorili pomocou superpočítača simuláciu, ktorá nám ukáže niečo, čo by ste na vlastnej koži nechceli vyskúšať pravdepodobne nikto. Ak vás čierne diery fascinujú, určite ste sa už opýtali, ako to vyzerá, ak sa dostaneme za horizont udalostí, hranice, spoza ktorej už niet návratu.
“Veľa ľudí sa pýta práve túto otázku a simulovať tento ťažko znázorniteľný proces mi pomáha prepojiť matematické rovnice s tým, čo sa môže diať v skutočnom vesmíre,” vysvetlil Jeremy Schnittman, astrofyzik z NASA a autor simulácií.
Ako už iste tušíte, simulácie vám ukážu, ako by to asi vyzeralo, keby ste padali do temnoty čiernej diery. Schnittman vytvoril dva rôzne scenáre. Pri prvom kamera len tesne minie horizont udalostí a unikne čiernej diere, v druhom prekročí horizont a už nikdy z čiernej diery neunikne.
Simulácie si môžete pozrieť v niekoľkých formátoch, dokonca aj v 360-stupňovom formáte. Čierna diera na zábere má hmotnosť približne 4,3-miliónov Sĺnk, čo je porovnateľné s čiernou dierou v jadre Mliečnej dráhy.
“Ak by ste si mohli vybrať, určite chcete spadnúť do supermasívnej čiernej diery. Menšie čierne diery, s hmotnosťou približne 30 Sĺnk, majú menšie horizonty udalostí a oveľa silnejšie slapové sily. Tie môžu roztrhať kozmonauta na kusy ešte predtým, než prekročí horizont udalostí,” tvrdí Schnittman.
Pád do čiernej diery
Čierna diera na zábere má horizont udalostí široký približne 25-miliónov kilometrov. Okolo čiernej diery obieha disk horúcej hmoty, ktorý nazývame akrečný disk. Divák začína cestu vo vzdialenosti okolo 640-miliónov kilometrov od čiernej diery, no tá sa rýchlo dostáva bližšie a bližšie.
Neprehliadnite
Čím bližšie sa odvážny astronaut nachádza, tým výraznejšie sú deformácie nočnej oblohy, akrečného disku a ďalších štruktúr. V reálnom čase kamere zaberie približne tri hodiny, než prekročí horizont udalostí. Popri tom vykoná takmer dve celé orbity, ktoré trvajú 30 minút.
Zaujímavosťou ale je, že zatiaľ, čo astronaut padajúci do čiernej diery prežíva celú udalosť normálne, vzdialený pozorovateľ by ho v skutočnosti nikdy nevidel prekročiť horizont udalostí a zmiznúť za ním. Obraz astronauta by tesne pred horizontom spomaľoval a takmer na ňom by zamrzol v priestore.
Ďalším fascinujúcim faktom je, že ak by astronaut len preletel tesne popri horizonte a vrátil sa naspäť na vesmírnu loď, vrátil by sa o 36 minút mladší ako jeho kolegovia. To je spôsobené fenoménom, ktorý nazývame časová dilatácia. Ak by čierna diera rapídne rotovala okolo svojej osi, rozdiely v plynutí času by boli oveľa drastickejšie. V takom prípade by sa astronaut vrátil až roky mladší.
Komentáre