„Chceli sme, aby bol život na Venuši vysvetlením..,“ tvrdia vedci: Vo svojej novej štúdii prinášajú zlé správy
Venuša je mimoriadne zvláštna planéta a hoci sa označuje prívlastkom pekelná, o existencii života v jej oblakoch sa v určitom bode uvažovalo.
Venuša je mimoriadne zvláštna planéta. Na jednu stranu astronómovia vedia o priam pekelných podmienkach na jej povrchu, no na druhú stranu ich mätie objav fosfánu, látky ktorá sa vo väčšine prípadov spája so životom, no experti nevylučujú ani to, že môže vzniknúť nebiologickým spôsobom o ktorom nevieme.
Stále však platí, že život na povrchu Venuše jednoducho nie je možný. Obrovské teploty a atmosférický tlak dokážu zničiť sondu v priebehu dvoch hodín. Sú tiež dostatočne veľké na to, aby roztavili olovo. Ak by mal život na Venuši existovať, musel by sa nachádzať v oblakoch, desiatky kilometrov nad povrchom. Tam podmienky síce nie sú ideálne, ale oveľa miernejšie.
Vedci z University of Cambridge sa na teóriu života v oblakoch pozreli bližšie a výsledky ich práce nepotešia nikoho, kto čaká na objavenie organizmov za hranicami našej planéty. O ich práci informuje aj portál Phys. Vedci vytvorili model, ktorý v sebe kombinuje biologickú a atmosférickú chémiu, no v krutom verdikte oznamujú že „život nemôže vysvetliť zvláštnu kompozíciu atmosféry Venuše“.
Ak by sa v oblakoch pekelnej planéty naozaj nachádzal život, ten by na seba prezradil tým, že by v atmosfére nechal stopy po konzumácii potravy alebo vylučovaní odpadových látok. Ani jednu stopu sa však vedcom nepodarilo objaviť.
„Posledné dva roky sme strávili vysvetľovaním zvláštnej chémie, ktorú sme v atmosfére planéty zaznamenali. Život ako taký je mimoriadne dobrý vo vytváraní divnej chémie. Preto sme sa pokúšali zistiť, či môže v týchto procesoch hrať nejakú úlohu,“ vysvetľuje doktor Paul Rimmer z University of Cambridge.
Život na Venuši
Vedci sa pozreli na jeden z potenciálnych zdrojov energie pre organizmy, látky na báze síry. Atmosféra Venuše je špecifická tým, že sa oxid siričitý nachádza v nižších vrstvách atmosféry, no stráca sa v tých vyšších. Jednou z otázok, ktorú sa vedci pýtali je to, či môže byť život zodpovedný za úbytok oxidu siričitého vo vyšších formách atmosféry.
Neprehliadnite
„Síra nie je niečo, čo by ľudia chceli jesť, no na Venuši ide o hlavný zdroj energie,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Sean Jordan.
Vedci vo svojom výskume zistili že áno, život by teoreticky mohol zodpovedať za úbytok oxidu siričitého vo vyšších atmosférických vrstvách. Má to ale jeden háčik. Metabolické reakcie by v prípade konzumácie oxidu siričitého museli produkovať iné látky, ktoré v atmosfére pozorovať nemožno.
„Chceli sme, aby bol život na Venuši vysvetlením nejasností, ktoré môžeme pozorovať, no jednoducho to nie je možné. Ak by bol život zodpovedný za úbytok oxidu siričitého v atmosfére, potom by sa pokazilo všetko, čo vieme o planéte a jej chemických procesoch,“ vysvetľuje Jordan.
Výskum vedcov naberie nový rozmer hneď, ako začne vesmírny teleskop Jamesa Webba pozorovať atmosféry planét mimo našej sústavy. Pochopením procesov v atmosférach exoplanét môžu vedci získať jedinečný pohľad na to, čo sa deje v atmosfére Venuše.
Komentáre