Čas v skorom vesmíre plynul inak, ako je tomu dnes, hovoria vedci
Autori novej štúdie nahliadli hlboko do minulosti vesmíru a dokázali, že čas plynie inak ako dnes. Ako je to možné?
Kvazary sú aktívne jadrá galaxií, v ktorých supermasívna čierna diera aktívne pohlcuje hmotu okolo seba, pričom vytvára žiarenie, ktoré je niekoľkonásobne jasnejšie ako celá galaxia v ktorej sa čierna diera nachádza. Astronómovia dokážu kvazary pozorovať na mimoriadne vzdialenosti a výskumníci z University of Sydney našli spôsob ako ich použiť ako „kozmické hodinky“.
Vo svojej práci sa pozreli na kvazary a po prvýkrát sa im podarilo tieto objekty použiť na určenie plynutia času krátko po Veľkom tresku. Štúdia prichádza s prekvapivými no očakávanými výsledkami. Pohľad do ďalekej minulosti odhalil vesmír, ktorý sa pohybuje veľmi spomalene.
Einsteinova teória všeobecnej relativity hovorí, že pohľadom do diaľok (pozn. redakcie: čo sa rovná v tomto prípade pohľadu do minulosti), by sme mali vidieť vesmír fungovať oproti dnešku spomalene. Výskumníci sa o to už dlhú dobu pokúšali, no výskumy podobného druhu až dodnes nepriniesli žiadne ovocie. Záhadu sa však podarilo vyriešiť tým, že autori novej štúdie našli spôsob ako z kvazarov urobiť kozmické hodiny.
„Keď sa pozrieme na vesmír približne miliardu rokov po Veľkom tresku, vidíme ako čas plynie päťkrát pomalšie,“ tvrdí vedúci štúdie, profesor Geraint Lewis.
Dodáva, že ak by ste v tej dobe žili, sekunda by bola stále sekundou. No ak sa pozeráme na mladý vesmír 12-miliárd rokov v budúcnosti, zdá sa nám, že čas plynie oveľa pomalšie. Ide o fenomén ktorý poznáme ako časovú dilatáciu. Autori štúdie analyzovali dáta z takmer 200 kvazarov, aby získali relevantné dáta, ktoré im o tom povedia viac. Einstein vo svojej teórii Relativity dokázal prepojenie medzi časom a priestorom. Od veľkého tresku, počiatku času a priestoru ako ho poznáme, sa vesmír neustále rozpína.
Dilatácia času
Práve táto nepretržitá kozmická expanzia naznačuje, že ak by sme sa pozreli do minulosti, teda na vzdialené kozmické objekty, plynutie času by z nášho uhla pohľadu malo byť v tej dobe pomalšie. Už predchádzajúcim výskumom sa podarilo naznačiť určitú formu časovej dilatácie, no len niekde v polovičnom veku vesmíru. Tieto štúdie sledovali supernovy, ktoré taktiež použili ako formu kozmických hodín. Problém je, že hoci sú supernovy mimoriadne jasné, nedokážeme ich pozorovať až na také veľké vzdialenosti, ktoré by nám ukázali situáciu v mladom vesmíre.
Neprehliadnite
Autori novej štúdie zvolili kvazary ako nový „merač času“. To im umožnilo nahliadnuť do doby, kedy mal vesmír len desatinu svojho dnešného veku. Táto štúdia potvrdila, že postupom času sa vesmír zdanlivo zrýchľuje.
„Supernovy fungujú ako jeden záblesk svetla a kvôli tomu sa študujú oveľa ľahšie. Kvazary sú oveľa komplexnejšie ako neustále vybuchujúce ohňostroje. V našej štúdii sa nám však podarilo dokázať, že aj tieto objekty môžeme použiť ako štandardné merače času v skorom vesmíre,“ vysvetlil Lewis.
Výskumníci sa na vzdialené kvazary pozreli v rôznych dĺžkach elektromagnetického spektra, od zeleného svetla, cez červené až po infračervené. Na základe toho dokázali pozorovať „tikanie“ každého kvazaru. Pomocou analytických metód zistili, že expanzia vesmíru je zapísaná na tikaní každého pozorovaného kvazaru.
Výsledky štúdie teda ukázali ako expanzia vesmíru ovplyvňuje objekty v ňom. Zároveň opäť potvrdzujú platnosť Einsteinovej teórie relativity a jeho predstavy o expandujúcom vesmíre. Objav prišiel v dobe, kedy malá skupinka vedcov začala pochybovať o tom, či sú kvazary skutočne kozmologické objekty alebo či vesmír naozaj expanduje tak, ako sme si to doteraz predstavovali.
Komentáre