Čas sa nám rapídne kráti, varujú vedci: Okno na vyhnutie sa otepľovaniu o +1,5 °C sa zatvorí skôr, než sme si mysleli
Náš uhlíkový rozpočet sa rapídne míňa a ľudstvo nerobí ani zďaleka dosť na to, aby naplnilo body Parížskej dohody.
V roku 2015 sa stretli reprezentanti 196 národov v súlade s Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy. Svetoví lídri sa takto stretávajú už od roku 1995. Pred šiestimi rokmi ale podpísali významnú zmluvu, ktorú dnes poznáme ako Parížsku dohodu.
Keď sa hovorí o globálnom otepľovaní, pomerne často sa spomína práve aj táto Parížska dohoda. Tá v skratke zaväzuje svetových lídrov zabrániť tomu, aby sa globálne teploty zdvihli o 1,5 °C, vzhľadom na teploty pred priemyselnou revolúciu. Mnohé štúdie varujú, že ak chceme Parížsku dohodu dodržať, vyžaduje sa okamžitá akcia a zrazenie globálnych emisií skleníkových plynov.
Dodržanie Parížskej dohody znamená vyhnutie sa najhoršiemu scenáru, ktorý by do konca tohto storočia urobil časti Zeme pre človeka neobývateľné. Výskumníci z Imperial Collage London v rámci svojej novej štúdie zistili, že na dodržanie Parížskej dohody máme ešte menej času, ako sme si mysleli.
Autori výskumu varujú, že ak svet nezrazí globálne emisie, okno na vyhnutie sa otepľovaniu o +1,5 °C sa zatvorí do roku 2030. Práca autorov je zatiaľ najaktuálnejšou a najobšírnejšou analýzou svetového rozpočtu CO2. Vedci tvrdia, že ak chceme mať aspoň 50% šancu na limitovanie globálneho otepľovania do 1,5 stupňov Celzia, ľudstvo môže do atmosféry vypustiť už len menej ako 250 gigaton oxidu uhličitého. Pre porovnanie, minulý rok vypustil svet do atmosféry približne 40 gigaton CO2.
Ak to takto bude pokračovať aj naďalej, uhlíkový rozpočet ľudstva sa minie do roku 2029. Keď sa uhlíkový rozpočet minie, svet už bude smerovať k otepľovaniu o 1,5 °C, možno vyššiemu, bez ohľadu na to, čo urobíme. V rámci výskumu vedci zistili, že náš rozpočet je menší, než sa spočiatku predpokladalo. Ďalšou znepokojivou správou je, že sa od roku 2020 zmenšil na polovicu, kvôli narastajúcim emisiám skleníkových plynov.
Neprehliadnite
“Naše zistenia potvrdzujú to, čo už každý vie. Pre boj s globálnym otepľovaním nerobíme ani zďaleka dosť,” tvrdí doktor Robil Lamboll.
Veľa času nám už neostáva
Lamboll varuje, že náš uhlíkový rozpočet je naozaj veľmi malý. Akákoľvek malá zmena v chápaní nášho sveta môže vyústiť vo veľké proporcionálne zmeny v rozpočte.
“Žiadny progres k redukovaniu emisií je zárukou, že sa okno k udržaniu otepľovania v relatívne bezpečných úrovniach rapídne zatvára,” vysvetľuje Lamboll.
Ešte štúdia z roku 2021 odhadovala, že existovala šanca jedna ku trom, že dnes budeme pracovať s tak malým uhlíkovým rozpočtom. Nová štúdia však ukazuje, že nemôžeme pracovať len s centrálnymi odhadmi, no vedci musia zvážiť aj neistotu, ktorá sa s takýmito odhadmi prirodzene viaže.
Parížska dohoda má cieľ udržať otepľovanie pod +1,5 °C, no pripúšťa ešte otepľovanie o +2 °C. Výskumníci vysvetľujú, že pre dosiahnutie tohto cieľa máme uhlíkový rozpočet 1200 gigaton CO2. Ak ale budeme napredovať súčasným tempom, nejak extrémne veľa času nezískame. Uhlíkový rozpočet pre dva stupne sa ľudstvu minie v roku 2046.
Komentáre