Archeológovia urobili objav, ktorý môže pomôcť vyriešiť záhadu, ako boli postavené pyramídy
Nová štúdia naznačuje, že pred tisícmi rokmi existovala dnes už stratená vetva rieky Níl. Tá viedla popri množstve pyramíd.
Egyptské pyramídy sú rovnakým dielom záhadou, ako aj divom sveta. Fascinovať dokážu nielen bežného človeka, ale aj skúsených odborníkov, pričom otázka, ktorá sa objavuje častejšie ako iné, znie: Ako dokázali starovekí Egypťania postaviť tak veľkolepé stavby?
Odpovedať na túto otázku je tak náročné, že niektorí začali stavbu pyramíd prikladať nadprirodzeným silám. Vieme však, že takéto vysvetlenie je mimoriadne nepravdepodobné, preto výskumníci usilovne hľadajú racionálnejšie vysvetlenia. Ako informuje portál IFL Science, nový výskum by mohol záhadu egyptských pyramíd uzatvoriť raz a navždy.
Nový výskum hovorí o dávnej vetve rieky Níl, ktorá pred tisícmi rokmi tiekla priamo cez Gízu. Tento prirodzený riečny kanál mal na šírku stovky metrov a mohol tým pádom pomôcť staviteľom transportovať gigantické stavebné kamene z lomov priamo na stavenisko. Existenciu tohto vodného kanálu môže prezrádzať aj samotné umiestnenie pyramíd.
“Všetky pyramídy sa nachádzajú roztrúsené v rámci jednej špecifickej oblasti. To nám naznačuje, že kedysi dávno musel v blízkosti existovať vodný tok, ktorý dovolil Egypťanom realizovať tieto mimoriadne ambiciózne konštrukčné projekty. Stavitelia využívali toto vodné teleso na transport obrovského množstva stavebných materiálov,” tvrdí doktor Eman Ghoneim, jeden z autorov štúdie.
Výskumníci svoj výskum odrazili od predpokladu, že s najväčšou pravdepodobnosťou existovala neďaleko Gízy vodná plocha, ktorá Egypťanom pomohla v stavbe pyramíd. Túto plochu využívali doslova ako diaľnicu, no stále ostáva veľa otázok nezodpovedaných. Ak išlo o vetvu rieky Níl, aká široká táto vetva bola, kde sa presne nachádzala a ako ďaleko sa nachádzala od staveniska.
Dávno vyschnutá vetva rieky Níl
V rámci štúdie vedci využili satelitné zábery na to, aby sa pozreli na údolie Nílu z vesmíru, pričom použili radarové satelity. Radarové vlny sa dokážu dostať aj pod povrch, čím vedcom ukázali, ako mohlo toto územie vyzerať v dávnej minulosti. Tieto pozorovania odhalili dávno vyschnuté riečne dno, ktoré sa ťahá naprieč púšťou a poľnohospodárskou pôdou približne 100 km.
Neprehliadnite
“Tento vodný tok bol mimoriadne dlhý, no v niektorých častiach aj dostatočne široký. Ukázalo sa, že v niektorých úsekoch mohol mať na šírku až pol kilometra alebo viac,” tvrdí Ghoneim.
Štúdia zároveň odhalila to, že táto veľká vetva Nílu sa tiahla od oblasti Faiyum až do Gízy. Prechádzala pritom popri 38 odlišných pyramídach. Výskumníci túto vetvu označili ako vetva Ahramat, čo v arabčine znamená pyramída. Výskumníci v ďalších krokoch plánujú odobrať vzorky z tohto dávneho riečneho dna. Cieľom výskumov je zistiť, či mohla byť táto riečna vetva aktívna v období starého a stredného kráľovstva, teda pred 3700 až 4700 rokmi. Počas tohto obdobia vznikali pyramídy.
Autori štúdie sú opatrní pri vyvodzovaní záverov. Nič netvrdia na isto, no existuje niekoľko mimoriadne silných dôkazov, ktoré naznačujú, že vetva Ahramat mohla skutočne Egypťanom pomáhať pri stavbe pyramíd a že ju stavitelia aktívne využívali.
Komentáre