SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Ako sa dostala voda na Zem? Mohla byť schovaná v žeravom jadre planéty, hovoria vedci. Ako je to možné?

Vedci stále nedokážu pochopiť odkiaľ sa na Zemi nabrala voda. Nedávna štúdia ale ponúka zaujímavú hypotézu.

Voda nie je dôležitá len pre život na Zemi. Ovplyvňuje aj naše podnebie, či tektonické dosky a ak sa vedcom podarí jej úlohu na našej planéte pochopiť, môžu tieto poznatky aplikovať aj na planéty mimo našej Slnečnej sústavy. Dôležitou otázkou teda je, ako voda na Zemi vlastne vznikla, píše portál SciTech Daily.

Práve túto otázku sa pokúša zodpovedať nedávna štúdia publikovaná v časopise Physical Review Letters a vedci sa pozreli až do dávnej minulosti Zeme. Ich práca naznačuje, že za vznik vody môže chemická zlúčenina, ktorú už na našej planéte nenájdeme. Vďaka tejto zlúčenine sa mohla voda udržať pod povrchom v čase, keď bola naša planéta bombardovaná objektmi z vesmíru. Masívne kolízie by totiž na 100% vyparili všetku vodu nachádzajúcu sa na povrchu.

Ak by sa na povrchu našej planéty žiadna voda nenachádzala, podnebie by nedokázalo byť dlhodobo stabilné, umožňujúc tak evolúciu života. Voda pod povrchom zároveň dáva horninám plasticitu, čo je dôležité pre tektonické platne. Napriek tomu nedokážeme zatiaľ dôveryhodne povedať, odkiaľ sa na Zemi zobrala.

„Niektorí navrhujú možnosť, že voda prišla z vesmíru uložená v útrobách komét. Zdroje podporujúce túto teóriu sú veľmi obmedzené. Izotopické zloženie vody v kométach sa totiž nezhoduje s vodou na našej planéte,“ vysvetľuje spoluautor štúdie, Artem R. Oganov.

Ak teda voda neprišla z vesmíru, vedci rozmýšľajú nad možnosťou, že prišla zdola. Voda mohla existovať v zemskom plášti alebo aj v jadre planéty. Dôležitou otázkou ale je, ako dokázala prežiť prvých 30-miliónov rokov vývoja Zeme. Počas tohto obdobia bola naša planéta extrémne horúca a navyše bola bombardovaná množstvom asteroidov. Nesmieme zabúdať ani na to, že v určitom bode sa so Zemou zrazila planéta o veľkosti Marsu.

Voda uložená v jadre Zeme

Počas divokého obdobia zemskej evolúcie musela existovať zlúčenina, ktorá by dokázala zviazať atómy vodíka a kyslíka v útrobách našej planéty a neskôr ich vylúčiť ako vodu. Nová štúdia predpokladá, že touto zlúčeninou by mohol byť hydrosilikát horčíka. Hmotnosť tejto zlúčeniny je tvorená z 11% vodou a je stabilná aj pri tlaku presahujúcom 2-milióny atmosfér. Ide o tlak, ktorý možno nájsť v jadre našej planéty.

„Keď bola naša Zem ešte mladá neexistovalo žiadne jadro planéty. To znamená, že látky boli viac-menej rovnomerne rozložené. Trvalo približne 30-miliónov rokov, kým sa železo spustilo na spodok planéty a silikáty boli vytlačené do dnešného plášťa,“ tvrdí Oganov.

To znamená že voda mohla byť po dobu 30-miliónov rokov bezpečne uložená tam, kde sa dnes nachádza zemské jadro. Počas tohto obdobia Zem čelila najťažšiemu bombardovaniu z vesmíru. Keď sa naša planéta „ukľudnila“ vzniklo zemské jadro a ľahšie zlúčeniny boli vytlačené bližšie k povrchu. Tam prestali byť stabilné a rozložili sa. Následkom tohto procesu vznikli oxid horečnatý a kremičitan horečnatý, z ktorých sa skladá zemský plášť. Ďalším produktom bola aj voda, ktorá si pomaly hľadala cestu k povrchu.

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close