Ako dokážeme rozpoznávať emócie druhých? Vedci objavili neurónovú sieť, ktorá nám to dovoľuje
Mozog má dôležitú neurónovú sieť, ktorá nám dovoľuje rozpoznať emócie druhých a správne na ne reagovať.
Výskumníci z Talianskeho technologického inštitútu objavili v mozgu zvierat a ľudí sieť neurónov, ktoré nám pomáhajú rozpoznať emócie iných.
Autori štúdie veria, že tieto zistenia môžu pomôcť pri vytváraní nových foriem liečby pre rôzne neurologické problémy, ako napríklad schizofréniu alebo autizmus, v rámci ktorých dochádza k narušeniu sociálnych funkcií.
“Rozpoznávanie a správna reakcia na emócie vyjadrené inými je u zvierat jednou z najdôležitejších schopností. Dovoľuje im totiž efektívne interagovať s jedincami rovnakého druhu,” vysvetľujú vedci.
Správne rozpoznanie emócií a reakcia na ne zvyšuje šance živočícha na prežitie. Nesprávne vyhodnotenie agresie a reakcia na ňu môže viesť k útoku a v najhoršom prípade aj smrti jedinca. Aj napriek dôležitosti tejto schopnosti vedci nedokázali povedať, ako presne rozpoznávanie emócií funguje.
V rámci novej štúdie výskumníci použili špičkový technológiu a prostredníctvom nej odhalili neurónový obvod v mozgu, ktorý sa spája so sociálno-kognitívnymi procesmi. Tento obvod sa skladá zo špecifických neurónov, ktoré prepájajú dve oblasti mozgu, ktoré sú od seba vzdialené.
Vedci otestovali úlohu tejto siete u ľudí tak, že dobrovoľníkom ukazovali tváre s rôznymi výrazmi. Do štúdie sa zapojilo viac ako tisíc dobrovoľníkov, ktorí určovali, či je tvár na obrazovke nahnevaná, šťastná alebo neutrálna. Počas testu výskumníci zaznamenali mozgovú aktivitu pomocou magnetickej rezonancie. Tá odhalila, aké oblasti mozgu boli aktívne. Aktivita neurónov v pozorovaných regiónoch potvrdila, že tieto neuróny nám pomáhajú rozpoznávať emócie.
Neprehliadnite
Dva vzdialené prepojené regióny
Aktivitu vedci pozorovali v prefrontálnom a retrospleniálnom kortexe. Neuróny vytvárajúce sieť medzi týmito dvoma regiónmi nám umožňujú reagovať na emócie iných ľudí. V nasledujúcich krokoch chcú vedci získať obšírnejšie poznatky o aktivite tejto siete. Zaujíma ich hlavne to, ako sa aktivita neurónov mení pri rôznych psychiatrických poruchách.
“Súčasné lieky pre liečenie týchto porúch nie sú selektívne. Znamená to, že ovplyvňujú veľa rôznych typov neurónov bez rozdielu. Našim cieľom je nájsť liečby, ktoré by cielili na špecifické neurónové obvody, aby sme znížili vedľajšie účinky čo najviac,” vyjadrila sa Anna Monai, jedna z autorov výskumu.
Čo sa však týka liečby psychických porúch, tam urobili pokrok aj vedci zo Stanford Medicine. Podarilo sa im nájsť dva systémy, ktoré nám pomáhajú rozpoznať čo je reálne a čo nie. Keď tieto systémy nespolupracujú harmonicky, môžu sa dostavovať psychózy, ktoré sú typické najmä pre schizofréniu. Psychózy sa však objavujú aj pri bipolárnej poruche osobnosti a ďalších ochoreniach. Spoločným znakom psychóz je to, že pacienti prežívajú rozličné halucinácie. Niekedy počujú hlasy, inokedy veria, že sú neexistujúci ľudia skutočný. Psychóza sa môže niekedy objaviť sama od seba, inokedy je jedným z hlavných symptómov jednej zo spomínaných mentálnych porúch.
Komentáre