AI si vytvorila alternatívnu fyziku. Vedci verifikovali správnosť jej výpočtov, ale stále nevedia, ako sa k ním dopracovala
Vedci z Columbia Engineering tvrdia, že umelá inteligencia môže nájsť jednoduchšie riešenia komplexných fyzikálnych fenoménov.
Keď Einstein sformuloval svoju teóriu relativity, išlo o jeden z najprelomovejších vedeckých objavov na svete, no ani génius ako Einstein by nezostavil teóriu ak by nepoznal premenné, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou.
E=MC2 je rovnica, ktorú dnes pozná celý svet. Jej základné premenné sú energia, hmotnosť a rýchlosť. Ak by však už predtým neexistoval jasný koncept toho, čo tieto premenné vlastne znamenajú, pravdepodobne by k objavu relativity nikdy nedošlo. Vedci z Columbia Engineering sa vo svojej novej práci pýtali otázku, či môžu byť podobné premenné objavené automaticky, čo by výrazne urýchlilo vedecký pokrok.
V novom výskume nechali vyššie spomenutý problém vyriešiť umelej inteligencii. Tento model bol špecificky navrhnutý na pozorovanie fyzikálnych fenoménov cez kameru. Následne sa umelá inteligencia pokúsila nájsť čo najmenší počet premenných, ktorými by sa dal pozorovaný jav opísať. Príkladom je pohyb dvojitého kyvadla, ktorý sa dá opísať presne štyrmi premennými. Jav umelá inteligencia pozorovala niekoľko hodín a následne prišla s odpoveďou – 4.7.
„Spočiatku sme si mysleli, že odpoveď bola dostatočne blízko. Chceli sme však vedieť konkrétne premenné, ktoré umelá inteligencia vyčítala, pretože k dispozícii mala len surové zábery bez poznatkov o fyzike, či geometrii,“ vysvetľuje Hod Lipson, riaditeľ laboratória Creative Machines Lab.
Nové chápanie sveta
Zistiť na čo umelá inteligencia prišla nie je až tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Tá totiž nepoznala žiaden intuitívny spôsob, ako svoje zistenia zdeliť vedcom. Tí teda analyzovali zistenia inteligencie a po nejakom čase sa im v dvoch prípadoch podarilo zistiť, čo umelá inteligencia myslela. Čo sa týka zvyšných dvoch premenných, tie ostávajú záhadou.
„Skúšali sme všetko, čo by mohlo v tomto konkrétnom prípade dávať aspoň trochu zmysel, no nič nesedelo dokonale. Vieme, že umelá inteligencia našla správnu sadu štyroch premenných, pretože jej výsledky boli taktiež správne,“ tvrdí Lipson.
Vedci umelú inteligenciu otestovali ešte na niekoľkých známych príkladoch a potom skúsili niečo náročnejšie, situáciu, pri ktorej okamžite nepoznali odpoveď. Touto modelovou situáciou bola tanečnica, tancujúca na parkovisku. Ďalšou modelovou situáciou bola lávová lampa. V oboch prípadoch program vyhodnotil 8 premenných. Následne inteligenciu otestovali na klipe ohňa a tam určila až 24 premenných.
Neprehliadnite
V experimentoch bol počet premenných vždy rovnaký, no umelá inteligencia zakaždým zvolila iné premenné. Vedci konštatujú, že na popísanie vesmíru okolo nás môže existovať niekoľko spôsobov a ten náš nemusí byť ideálny.
„Niektoré fenomény môžu pôsobiť mimoriadne komplexne, no možno je tomu tak len preto, lebo sme si na ich opísanie zvolili zlú sadu premenných,“ uvažuje Lipson.
Vedci podieľajúci sa na experimente tvrdia, že podobná umelá inteligencia by v budúcnosti mohla pomôcť vedcom odhaliť komplexné fenomény, pri ktorých teória nestíha s kvantom dát, ktoré vedci objavujú. Umelá inteligencia by nám mohla ukázať nový spôsob, ako sa pozerať na svet okolo nás a na základe toho by mohli vedci objaviť napríklad nové fyzikálne zákony.
Komentáre