Astronómovia nič také ešte nevideli! Webb zachytil prašný disk neďalekej hviezdy AU Mic
Teleskop Jamesa Webba pravidelne ohromuje vedcov a inak to nebolo ani v tomto prípade pri pozorovaní sústavy AU Mic.
Vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba sa podarilo nahliadnuť dovnútra hustého prašného disku, ktorý obklopuje neďalekého červeného trpaslíka. Meno hviezdy je AU Microscopii a nachádza sa od nás len 32 svetelných rokov, informuje NASA.
Predpokladá sa, že táto hviezda má približne 23 miliónov rokov, čo je z vesmírneho hľadiska relatívne málo. Proces hviezdnej formácie trvá približne 10 miliónov rokov, znamená to teda, že je hviezda už „dospelá“. Červený trpaslík AU Microscopii alebo skrátene AU Mic, má okolo seba dve planéty, ktoré objavili iné teleskopy.
Astronómovia predpokladajú, že prašný disk vznikol po kolízii planetesimalov, teda zárodkov planét, ktoré v sústave existovali. Rovnakú prašnú vrstvu máme aj v našej Slnečnej sústave, hoci v našom prípade je oveľa menšia. V našej sústave hovoríme o takzvanom zodiakálnom svetle, ktoré vytvára protisvit. Protisvit sa dá pozorovať za tmavých nocí a pri mimoriadne dobrej viditeľnosti. Vidíme ho ako slabý difúzny oblak.
„V sústave sme objavili disk hmoty, ktorý získal hmotu z kolízie dvoch planetesimalov. Výskum tohto disku nám umožňuje lepšie pochopiť dynamické procesy sústavy, ktoré z kozmického hľadiska vznikli relatívne nedávno. Vesmírny teleskop Jamesa Webba nám pomohol preskúmať disk ako jeden celok,“ vysvetľuje Kellen Lawson, členka výskumného tímu sústavy AU Mic.
Pátranie po vzdialených exoplanétach
Sústava predstavuje jeden z hŕstky prípadov mladej hviezdy, ktorá má okolo seba exoplanéty. Zároveň sa v tejto sústave nachádza disk medziplanetárnej hmoty, ktorý je dostatočne blízko a je dostatočne jasný na to, aby sme ho mohli pozorovať pomocou Webbovho vesmírneho ďalekohľadu. Vedcom pri výskume pomohla infračervená kamera NIRCam s koronografom, ktorý dokázal zablokovať svetlo centrálnej hviezdy.
„Už prvý pohľad na získané dáta výrazne prekonal naše očakávania. Do rúk sme dostali zábery, ktoré boli oveľa detailnejšie, než sme mysleli. Dúfame, že keď sa na štruktúru pozrieme hlbšie, odhalíme viac vecí, ktoré sme nepredpokladali,“ tvrdí spoluautor štúdie, Josh Schlieder.
Webbov vesmírny teleskop sa na štruktúru pozrel vo vlnových dĺžkach 3,56 a 4,44 mikrónov. Disk žiaril jasnejšie v kratších vlnových dĺžkach, čo znamená, že sa v ňom nachádza množstvo jemného prachu. Ten dokáže lepšie rozptýliť kratšie vlnové dĺžky svetla. Pozorovanie súhlasí s predchádzajúcimi štúdiami. Výskumníci teda očakávali, že radiačný tlak hviezdy nebude dostatočne silný na to, aby z disku „odvial“ jemný prach. Ide o opačný prípad ako pri masívnejších hviezdach.
Neprehliadnite
„Tieto pozorovania predstavujú prvý prípad, kedy bol predtým známy disk zobrazený pri týchto infračervených vlnových dĺžkach svetla.“, vysvetľuje NASA.
Pozorovanie disku je významným objavom, no výskumníci hľadali niečo iné. Ich ultimátnym cieľom je objaviť planéty na širokých orbitách, teda telesá, ktoré obiehajú v podobných vzdialenostiach ako Jupiter alebo Saturn. Podobné exoplanéty sa vo vzdialenejších sústavách hľadajú mimoriadne ťažko. Vesmírny teleskop Jamesa Webba totiž ponúka dostatočne vysoké rozlíšenie na to, aby astronómovia dokázali po prvýkrát v histórii priamo zaznamenať tento typ planét.
Komentáre