Okno do ranného vesmíru: Hubblov ďalekohľad objavil fascinujúcu špirálu hviezd hneď za prahom Mliečnej dráhy
Malý Magellanov oblak ponúka astronómom jedinečný pohľad do doby nespútanej tvorby nových hviezd.
Špirály sa v prírode nachádzajú všade. Od hurikánov, cez protoplanetárne disky až po galaxie. Astronómovia z NASA len nedávno pozorovali masívnu hviezdokopu v Malom Magellanovom oblaku, satelitnej trpasličej galaxii Mliečnej dráhy. V tejto kozmickej štruktúre hviezdy po špirále padajú do centra hviezdokopy.
Ide o hviezdotvorný región s označením NGC 346, ktorý podporuje tvorbu nových hviezd pohybom plynu a mladých hviezd pripomínajúcom tok rieky. Astronómovia sa zameriavajú na Malý Magellanov oblak preto, lebo jeho chemické zloženie je o niečo jednoduchšie ako zloženie Mliečnej dráhy. Táto trpasličia galaxia teda pripomína galaxie, ktoré existovali vo vesmíre pred niekoľkými miliardami rokov.
Hviezdy v Malom Magellanovom oblaku sú masívne a mimoriadne horúce, čo znamená že ich život je oveľa kratší ako život väčšiny hviezd v Mliečnej dráhe. Hviezdotvorný región v oblaku je pre astronómov ideálnou príležitosťou ako pochopiť búrlivú hviezdnu formáciu krátko po kozmickom úsvite – vzniku prvých hviezd. Predpokladá sa, že rapídny vznik nových hviezd sa odohral približne 2 až 3-miliardy rokov po veľkom tresku.
Hviezdotvorný región NGC 346 má priemer len 150 svetelných rokov, no hmotnosť rovnajúcu sa 50-tisíc Slnkám. Astronómov prekvapil nielen tvar tohto regiónu, ale aj tempo, v akom nové hviezdy vznikajú. Záhadu odkrývajú spojené pozorovania Hubblovho vesmírneho teleskopu a teleskopu VLT (pozn. redakcie: Very Large Telescope).
„Bez hviezd by neexistoval ani život, no stále plne nechápeme tomu, ako vznikajú. Máme niekoľko modelov, na ktorých môžeme ich vývoj predpovedať, no niektoré predpovede si navzájom protirečia,“ vysvetľuje vedúca štúdie, Elena Sabbi.
Najefektívnejší spôsob hviezdnej formácie
Vedci pomocou dvoch teleskopov dokázali potvrdiť, že všetko v hviezdotvornom regióne NGC 346 po špirále padá do stredu štruktúry. Vedci konštatujú, že pohyb po špirále je najefektívnejší spôsob, ako prirodzeným spôsobom poháňať vznik nových hviezd.
Neprehliadnite
Dáta, s ktorými vedci pracovali zachytil Hubblov vesmírny teleskop pred 11 rokmi. Astronómovia konštatujú že Hubblov vesmírny teleskop fungoval pomerne dlhú dobu a dnes majú k dispozícii dáta za posledných 32 rokov. To umožňuje vznik dlhodobých štúdií, ktoré prinášajú bezkonkurenčné objavy.
„Archív Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu je naozaj zlatou baňou. Nachádza sa v ňom množstvo hviezdotvorných regiónov, ktoré teleskop počas niekoľkých rokov pozoroval,“ tvrdí Sabbi.
Hubblov vesmírny ďalekohľad aj napriek vysokému veku pracuje stále relatívne dobre. Autori štúdie preto môžu pozorovania zachytené pred niekoľkými rokmi zopakovať a lepšie pochopiť evolúciu hviezdotvorných regiónov. Na NGC 346 sa pozrie aj Webbov vesmírny teleskop, ktorý prinesie oveľa komplexnejší pohľad na tvorbu hviezd v regióne. Rovnako ako v prípade Hubblovho teleskopu, aj tento vesmírny ďalekohľad môže pozorovania zopakovať a pomôcť o niečo lepšie pochopiť špirálovitý pohyb hviezd.
Komentáre