Kameň Hypatia objavený v egyptskej púšti, môže byť prvým dôkazom vzácneho typu supernovy
Už od roku 2013 vedci objavili niekoľko anomálií v chemickom zložení, no až teraz vytvorili časovú os vzniku tejto vzorky.
Supernovy Typu Ia sú pomerne vzácne druhy kozmických explózií a radia sa medzi jedny z najenergetickejších udalostí vo vesmíre. Chemická analýza drobného kameňa Hypatia, ktorý bol objavený v púšti Egypta, môže priniesť nové informácie o tomto druhu supernovy, píše portál univerzity v Johannesburgu.
Za štúdiou stojí trojica vedcov, Jan Kramers, Georgy Belyanin a Hartmut Winkler, ktorí od roku 2013 objavili niekoľko nezvyčajných chemických stôp v úlomku kameňa Hypatia. Na základe týchto stôp vo svojom novom výskume krvopotne vylučovali rôzne scenáre, ktoré mohli viesť ku vzniku kameňa. Vytvorili časovú os, ktorá siaha až ku samotnému vzniku našej Slnečnej sústavy.
Predpokladá sa, že za vznikom kameňa Hypatia stojí červený obor. Ide o posledné štádium hviezdy podobnej nášmu Slnku predtým, než vytvorí bieleho trpaslíka. Táto hviezda sa nachádzala v binárnej sústave, teda v sústave, kde sa nachádzala ešte ďalšia hviezda. Vzniknutý biely trpaslík začal pohlcovať hmotu príbuznej hviezdy a v určitom bode explodoval vytvárajúc supernovu Typu Ia. Plyn po supernove postupne chladol a začal sa lepiť na čiastočky prachu okolo. Postupom času sa vytvorilo pevné teleso, z ktorého sa nakoniec kameň Hypatia odlomil a skončil na Zemi.
„V podstate môžeme povedať, že sme zachytili supernovu pri čine. Atómy plynov z explózie sa totiž zachytili na okolitom prachu,“ vysvetľuje Kramers.
Dôkaz o najenergetickejších dejoch vesmíru
Z plynu nalepeného na čiastočky prachu, sa stal pevný objekt v čase, kedy naša Slnečná sústava vznikala. Zaujímavosťou je, že teleso, z ktorého pochádza kameň Hypatia, sa formovalo na samotnom okraji Slnečnej sústavy v Oortovom oblaku. Zatiaľ nie je jasné presne kedy, no v určitom momente sa teleso začalo rútiť smerom k Zemi. Vstúpilo do našej atmosféry a vplyvom teploty a tlaku nárazu sa roztrieštilo, čo viedlo priamo ku vzniku kameňa.
Vyššie načrtnutý scenár je zatiaľ len hypotézou, no ak sa ukáže byť správny, pôjde o prvý dôkaz o supernove Ia, ktorý vedci objavili na Zemi. Aby vedci dokázali zostaviť časovú os vzniku kameňa Hypatia, museli využiť niekoľko špeciálnych techník. V roku 2013 odhalili pomocou izotopov argónu, že kameň nepochádza zo Zeme. V roku 2015 odhalila analýza vzácnych plynov to, že sa zloženie kameňa nepodobá na žiadny známy typ meteoritu alebo kométy. O tri roky na to vedci našli minerál, ktorý predtým v Slnečnej sústave nenašli.
Neprehliadnite
Vedci sa v novej štúdii nechceli zamerať na všetky anomálie, ktoré kameň predstavoval. Namiesto toho sa rozhodli zistiť, či sa vo vzorke nachádza nejaký konzistentný chemický vzorec. Podarilo sa im objaviť vzorec stopových prvkov, ktorý sa líšil od všetkého, čo sa nachádza v našej Slnečnej sústave. Stopy ich zaviedli mimo našej sústavy, a to až k bielym trpaslíkom. Vedci vedeli, že biely trpaslík v binárnej sústave môže pohltiť hmotu svojej príbuznej hviezdy, stať sa nestabilným a následne explodovať ako supernova Typu Ia. Pri tomto druhu supernovy môže vznikať výrazná chemická stopa, ktorá sedí so zložením kameňa Hypatia.
Komentáre