Záhada vyriešená: Prečo západná časť supernovy Cassiopeia A „cúva“?
Pozostatok obrovskej kozmickej explózie od nás leží 11-tisíc svetelných rokov a stal sa jedným z obľúbených cieľov pre astronómov.
Jednou z najviac študovaných supernov je Cassiopeia A. Z nášho uhla pohľadu tento pozostatok vesmírnej explózie expanduje už 350 rokov, rýchlosťou dosahujúcou až 6-tisíc kilometrov za sekundu. Jeden región je však pre astronómov obrovskou záhadou, pretože sa javí, akoby cúval, píše IFL Science.
Nedávno vyšla nová štúdia, ktorá je dostupná aj na portáli ArXiv. V nej vedci pracujú s dátami za posledných 19 rokov a ponúkajú zaujímavú teóriu. Podľa ich slov západná časť supernovy do niečoho narazila. Druhou možnosťou je diera, ktorá sa nejakým spôsobom vyskytla v tejto časti. Simulácie sa ale prikláňajú ku prvej možnosti.
„Spiatočka, ktorú sme v prípade supernovy Cassiopeia A pozorovali, môže znamenať len dve veci. Buď sa v materiáli vyskytol určitý druh vákua, ktorý by vyvolal kolaps západného regiónu, alebo plyn pri expanzii do niečoho narazil,“ píšu autori štúdie.
Záhada vyriešená
Pozorovanie supernovy vykonali vedci prostredníctvom röntgenového observatória Chandra. Prvé dáta prišli ešte v roku 2019 a takmer okamžite sa ich chytila skupina vedcov odhodlaných prísť na to, čo sa v supernove Cassiopeia A deje.
Supernova vzniká na konci životného cyklu masívnych hviezd. Keď hviezde dôjde palivo potrebné pre jadrové reakcie v jej jadre, vonkajšie vrstvy hviezdy sa začnú rozpínať. V tomto bode sa hviezda mení na červeného obra a stáva sa niekoľkokrát väčšou. Červený obor následne vonkajšie vrstvy „odhodí“ a v určitých prípadoch sa ostatný materiál zrúti do jadra hviezdy, ktorá následne exploduje. Pri supernovách explózia dobieha vrstvy, ktoré hviezda odhodila vo fáze červeného obra.
V prípade supernovy Cassiopeia A existuje jasný rozdiel medzi situáciou, kedy plyn do niečoho narazil a situáciou, kedy by sa v ňom vytvorila diera. Tím vedcov teda vytvoril simulácie supernovy a tie súhlasili s teóriou o kozmickej kolízii. Po zrážke s iným kozmickým objektom tlaková vlna poháňajúca supernovu vpred, najprv spomalí a neskôr opäť akceleruje. Toto zrýchlenie bolo zaznamenané a potvrdené simuláciami.
Neprehliadnite
„Keď sme objavili stopy zrýchlenia, ktoré predpovedali aj simulácie, záhada bola prakticky vyriešená,“ Vyjadril sa autor štúdie, Jacco Vink.
Supernova Cassiopeia A leží približne 11-tisíc svetelných rokov od nás. Po prvýkrát svetlo tejto enormnej kozmickej explózie dorazilo na Zem v roku 1670, no vtedy bola kvôli zlým podmienkam a nedostatočným technológiám pre nás neviditeľná. Dnes ju však dokážu astronómovia pozorovať bez problémov a stala sa jedným z najobľúbenejších astronomických objektov.
Preskúmalo ju už veľa pozemných observatórií, no keď sa ukončia prípravy vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, vedci sa na ňu pozrú aj v infračervenom spektre. Teleskop Jamesa Webba je najmodernejším vesmírnym teleskopom, ktorý bude študovať aj kompozíciu atmosféry vzdialených planét.
Komentáre