99-miliónov rokov starý slimák uväznený v jantári má na ulite niečo, čo by ste nečakali
Vedci objavili v jantáre uväzneného slimáka, ktorý prekvapil pevnými chĺpkami na ulite.
Vedci objavili nový druh slimáka uväzneného v 99-miliónov rokov starom jantári, informuje portál frankfurtského múzea. Zaujímavosťou tohto nového druhu sú krátke, no zato pevné chĺpky, ktoré sa nachádzajú na jeho ulite. Predpokladá sa, že slimákom v období mezozoika poskytovali určitú evolučnú výhodu.
Pozorované chĺpky majú dĺžku len od 150 do 200 mikrometrov a výskumníci ich pozorovali na novom druhu Archaeocyclotus brevivillosus. Na pozorovanie týchto drobných štruktúr použili klasickú mikroskopiu a 3D rontgenovú mikroCT. Autori štúdie vysvetľujú, že nový objav je v poradí šiestym „chlpatým“ slimákom, ktorého objavili v prehistorickej živici. Nie je nezvyčajné nájsť či už fosílie alebo dnešné slimáky s vláskami, zárezmi, alebo záhybmi na ulitách. Vedci avšak predpokladajú, že podobné ozdoby nevznikajú len tak.
S chlpatými ulitami sa vedci stretli už niekoľkokrát. Mali ich aj vzdialene príbuzné druhy, preto sa výskumníci domnievajú, že táto vlastnosť sa naprieč históriou dokázala nezávisle na sebe objaviť niekoľkokrát, čo je príkladom konvergentnej evolúcie.
Nový druh vedci objavili ešte v roku 2017. Na dĺžku má 26,5 milimetrov, široký je 21 milimetrov a vysoký 9 milimetrov. Chĺpky sa nachádzajú na vonkajšom okraji jeho ulity blízko otvoru. Našli ho v Barme spolu s niekoľkými ďalšími chlpatými druhmi slimákov. Spolu objavili v jantároch osem druhov slimákov, z toho šesť sa vyznačovalo chlpatou ulitou. Preto sa autori štúdie domnievajú, že to nie je náhoda.
„Chĺpky mohli poskytnúť slimákovi evolučnú výhodu. Napríklad sa mohol vďaka nim pevnejšie držať na stonkách rastlín alebo jej listoch. Ide o vlastnosť, ktorú vieme pozorovať aj na dnešných slimákoch,“ vysvetľujú autori.
Zároveň však mohli slúžiť ako akási „klimatizácia“. Chĺpky mohli pomôcť kvapôčkam vody držať sa na ulite a tým pádom pomáhať regulovať teplotu tvora. Ďalšou možnosťou je to, že slúžili ako ochrana pred kyslou pôdou prehistorického tropického pralesa.
Neprehliadnite
„Mohli slúžiť tiež ako kamufláž alebo výhoda pri vyberaní partnera,“ dodávajú autori.
Život, uväznený v živici
Už niekoľko objavov nám ukázalo, že v prehistorickom období vyzeral život na planéte úplne inak, v niektorých prípadoch až mimozemsky. Príkladom môže byť tento druh hmyzu, ktorý po našej planéte kráčal pred 100-miliónmi rokov.
Vyznačuje sa trojuholníkovou hlavou, ktorá pripomína E.T. mimozemšťana. Výskumníci nevideli nič podobné, preto si tvor zaslúžil zaradenie do svojho vlastného živočíšneho rodu. Ako druhé si určite všimnete obrovské oči, ktoré umožnili tvorovi pohľad v zornom poli 180 stupňov. Pohyboval sa veľmi rýchlo, pričom dokázal vidieť aj za seba.
Predpokladá sa, že hmyz žil na planéte spolu s dinosaurami a živil sa roztočmi, červami alebo hubami v kôre stromov.
Komentáre