133 dní Slnka na videu: Pozrite sa na život hviezdy, bez ktorej by sme tu dnes neboli
Slnko leží v strede našej sústavy a Zemi dáva nielen svetlo, ale aj teplo. Bez neho by život ako ho poznáme nevznikol.
Približne 150-miliónov kilometrov od Zeme v centre Slnečnej sústavy, leží Slnko, hviezda okolo ktorej obieha nielen naša planéta, ale aj všetky kozmické objekty sústavy. Slnko má 4,5-miliárd rokov a skladá sa prevažne z vodíka, ktoré sa v jadre prostredníctvom jadrovej fúzie premieňa na ťažšie prvky.
Práve fúzna reakcia je to, čo drží Slnko stabilné. Počas nej sa uvoľňuje obrovské množstvo energie, ktorá tlačí proti ohromnej gravitačnej sile. Tá by spôsobila kolaps hviezdy, nebyť jadrovej fúzie. Slnko je však extrémne dôležité aj pre vývoj života na Zemi. Ak by jej nedávalo svetlo a teplo, život ako ho poznáme by s najväčšou pravdepodobnosťou nemohol existovať.
Americká vesmírna agentúra, NASA, 5. januára zverejnila video, ktoré zachytáva aktivitu Slnka od 12. augusta do 22. decembra 2022. Zábery zachytilo observatórium Solar Dynamics Obseratory alebo skrátene SDO. Toto vesmírne observatórium sa nachádza na obežnej dráhe Zeme a už po dobu 13 rokov nepretržite monitoruje hviezdu v rozlíšení 4K x 4K.
Observatórium ponúka vedcom niekoľko prístrojov, pomocou ktorých môžu skúmať solárnu aktivitu. Približne každých 0.75 sekundy zachytí fotografiu Slnka. Vedecký prístroj Atmospheric Imaging Assembly zachytáva atmosféru hviezdy. Tento prístroj „cvakne“ Slnko raz za 12 sekúnd v 10 rozdielnych vlnových dĺžkach.
Vo videu vyššie sa môžete pozrieť na 133 dní života našej hviezdy vo vlnovej dĺžke 17,1 nanometrov, čo je extrémne ultrafialové spektrum. V tejto vlnovej dĺžke vyniká koróna, najvrchnejšia atmosférická vrstva Slnka.
Neprehliadnite
133 dní Slnka na videu
Zábery vznikali v časovom rozmedzí 108 sekúnd (teda každá snímka bola vytvorená každých 108 sekúnd) a zachytávajú obdobie približne štyroch mesiacov. Vedci z NASA tieto zábery umiestnili do videa, ktoré má na dĺžku 59 minút. Všimnúť si môžete rotáciu našej hviezdy, jasné aktívne regióny na povrchu a oblúky horúcej plazmy zachytenej magnetickým poľom hviezdy. Slnko sa okolo svojej osi otočí približne raz za 27 dní.
Jasné regióny, ktoré si môžete všimnúť na povrchu, sú zdrojom solárnych erupcií. Tie do vesmíru okolo vystreľujú solárny vietor, energetické častice, ktoré môžu v určitých prípadoch zasiahnuť našu Zem. V tom momente vzniká takzvaná geomagnetická búrka. Keď sa nabité častice stretnú s našou magnetosférou, môžu skĺznuť k pólom planéty. V tomto momente vzniká nádherný svetelný úkaz – polárna žiara.
Silná geomagnetická búrka však môže narušiť našu komunikáciu, ale aj poškodiť elektronické siete či satelity na orbite planéty. Astronómovia preto neustále monitorujú vesmírne počasie a hľadajú spôsob, ako ho spoľahlivo do budúcna predpovedať.
Na videu si môžete všimnúť aj pár tmavých miest. Hoci sa observatórium SDO pozeralo na hviezdu nepretržite, do záberu občas vošiel Mesiac alebo aj naša Zem. Zároveň sa počas pozorovania vyskytlo niekoľko chýb, ktoré spôsobili pád prístrojov. Pre zaujímavosť, observatórium denne posiela na Zem približne 1,4 terabytov dát.
Komentáre