Život vo vesmíre môže existovať, len je ďalej, než si myslíme
Japonský vedec pracuje na novej vedeckej práci
Základné stavebné kamene života sa môžu a aj sa spontánne zložili dokopy, samozrejme pod tými správnymi podmienkami. Tento jav sa nazýva spontánna generácia, alebo inak, evolučná abiogenéza. Faktom je, že veľa detailov, ktoré sa za týmto javom skrýva ostáva pre vedcov záhadou, pretože nevedia ako sa to celé stalo, alebo ako často sa takýto jav deje.
To ako vznikol život je jednou s najzaujímavejších otázok, s akými súčasná veda bojuje. Profesor astronómie, Tomonori Totani napísal výskum, ktorý sa s touto otázkou snaží popasovať. Jeho práca sa spolieha na niekoľko konceptov. Prvým je vek a rozloha nášho vesmíru a to, ako sa časom rozpínal. Ďalšími sú pravdepodobnosť udiania sa rôznych javov a Ribonukleová kyselina, presnejšie aká dlhá musí byť reťaz nukleoidov na to, aby sme mohli očakávať „samorozmnožovaciu aktivitu“.
Totaniho práca sa ako väčšina podobných zameriava na základné zložky života na Zemi, teda ribonukleovú kyselinu. Výskumy hovoria, že vyššie spomínaná reťaz musí byť dlhá aspoň 40-100 nukleoidov, aby sme mohli hovoriť o rozmnožovacej funkcií, ktorú nazývame život. Postupom času sa nukleoidy spoja a vytvoria požadovanú dĺžku. Otázka znie, či je vesmír dosť starý na to, aby sa táto časová podmienka splnila.
Vesmír, ktorý nevidíme
Keďže sme tu, odpoveď na túto otázku musí byť áno. Má to ale jeden háčik. Podľa súčasného objemu priestoru pozorovateľného vesmíru a rýchlosti rozpínania, bunky jednoducho nemali dosť času na to, aby sa spojili do zázračného čísla 40-100 nukleoidov.
Kľúčovým je tu slovné spojenie pozorovateľný vesmír. V kozmológii sa všetci zhodujú na tom, že vesmír podstúpil fázu, počas ktorej sa rapídne nafúkol. Tým vytvoril priestor, ktorý je za hranicou toho, čo môžeme priamo pozorovať. Započítať tento priestor do rovnice markantne zvýši šance na existenciu života.
Neprehliadnite
„Vieme, že život vo vesmíre vznikol raz. Nie je preto vylúčené, že vznikol ešte jeden krát, hoci šance môžu byť nekonečne malé,“ vyjadril sa vedec Totani.
Keď vedci vezmú do úvahy priestor za hranicou pozorovateľného vesmíru, do hry sa dostane oveľa väčšie množstvo hmoty a tým sa formácia dostatočne dlhých reťazcov RNA stáva nie len pravdepodobnou, ale dokonca nevyhnutnou.
Komentáre