Výskumníci skúsili dať umelej inteligencii biologické „mantinely“: Naučila sa pracovať ako náš mozog
Výskumníci skúsili dať umelej inteligencii biologické mantinely a zistili, že takýto systém funguje viac ako ľudský mozog.
Výskumníci z University of Cambridge vo svojej práci zistili, že ak umelej inteligencii dáme určité mantinely, rovnaké ako náš mozog, ktorý sa musel naučiť pracovať s určitými fyzickými a biologickými obmedzeniami, potom si umelá inteligencia vyvinie podobné charakteristiky pri riešení úloh, aké majú komplexné organizmy.
Mozgy živých tvorov sa vedia organizovať a vytvárajú množstvo prepojení. Zároveň však musia vedieť, ako vyvážiť rôzne požiadavky. Napríklad pri vývoji mozgu potrebuje orgán energiu a výživu na vytvorenie a udržanie siete neurónov v danom priestore, ktorým je lebka. Zároveň však musí sieť neurónov optimalizovať tak, aby čo najlepšie zvládala spracovanie informácií. Mozog však vyniká ešte v jednej veci.
“Mozog dokáže riešiť komplikované problémy, pričom spotrebuje veľmi málo energie. V našej štúdii ukazujeme, že ak zvážime to, že úlohou mozgu je nielen riešiť problémy, no zároveň spotrebovať čo najmenej energie, potom môžeme pochopiť, prečo mozgy vyzerajú tak, ako vyzerajú,” tvrdí Jascha Achterberg, jeden z autorov štúdie.
Výskumníci ďalej vysvetľujú, že v biológii platí všeobecný princíp, podľa ktorého sa biologické systémy vyvíjajú tak, aby dokázali čo najviac s energiou, ktorú majú k dispozícii. Príroda to častokrát rieši veľmi elegantne. V štúdii preto vytvorili umelú inteligenciu, ktorá modeluje veľmi zjednodušenú verziu mozgu. Zároveň tejto umelej inteligencii dali určité mantinely.
Namiesto reálnych neurónov používala počítačové uzly, ktoré fungujú veľmi podobne. Ukázalo sa, že s určitými obmedzeniami si umelá inteligencia vyvinula špecifické charakteristiky a taktiky, ktoré môžeme pozorovať v ľudskom mozgu. Obmedzením v tomto prípade bolo, že čím ďalej od seba sa uzly nachádzali, tým ťažšie bolo pre ne medzi sebou komunikovať. To sa však podobá na to, ako sú neuróny v mozgu človeka organizované.
Následne dali umelej inteligencii jednoduchú úlohu, prejsť bludiskom. Táto úloha sa často dáva zvieratám, napríklad potkanom, keď vedci skúmajú ich mozog. Pri prechode bludiskom musela umelá inteligencia spojiť niekoľko častí informácie a na ich základe rozhodnúť o najkratšej ceste naprieč bludiskom.
Neprehliadnite
Umelá inteligencia sa naučila niekoľkým ľudským trikom
V tomto prípade si musela umelá inteligencia zapamätať niekoľko vecí. Začiatočnú polohu, koncovú polohu a kroky medzi. Keď sa naučila spoľahlivo prechádzať bludiskom, vedci mohli sledovať, ktoré počítačové uzly boli dôležité.
Spočiatku sa umelá inteligencia mýlila, no s feedbackom sa učila a zlepšovala sa v úlohe. Učenie v tomto prípade znamenalo zmenu v sile prepojenia medzi uzlami, podobne ako sa mení sila prepojenia medzi neurónmi v ľudskom mozgu. Keďže ale komunikácia medzi vzdialenými uzlami vyžadovala viac zdrojov, umelá inteligencia sa naučila niekoľko “trikov”, ktoré náš mozog už dobre pozná.
Začala si vytvárať “centrá” mimoriadne prepojených uzlov, ktoré slúžili na prevod informácie po sieti. Zároveň dokázal jeden uzol zakódovať viacej informácií. V určitom momente sa mohlo aktivovať viacero uzlov s časťou informácie, podobne ako sa aktivujú neuróny v ľudskom mozgu. Umelá inteligencia tak nepotrebovala samostatný uzol na zakódovanie informácie o jednom konkrétnom mieste v bludisku.
Autori štúdie veria, že umelá inteligencia v reálnom svete bude musieť mať mozog, ktorý sa podobá na ten náš. V praxi bude musieť spracovať nové informácie, zatiaľ čo bude musieť ovládať svojej robotické telo. Zároveň si ale musí vedieť monitorovať obmedzené množstvo elektriny. Mať mozog, ktorý vie ako vyriešiť komplexné úlohy s minimom energie preto bude mimoriadne potrebné.
Komentáre