SpravodajstvoVeda a výskum

Výskumníci odhaľujú ďalšie detaily najznámejšej európskej múmie: Ötzi sa týmto líšil od prehistorických Európanov

Ľadový muž Ötzi sa považuje za najznámejšiu múmiu, ktorá bola objavená v Európe. Výskumníkov dodnes fascinuje, akým spôsobom tento muž žil.

Ľadový muž Ötzi má dnes už úctyhodných 5300 rokov a považuje sa za najznámejšiu európsku múmiu, no zároveň ide o jeden z najvýznamnejších objavov v rámci celého sveta. Výskumníkom prezrádza veľa zo života našich predkov vrátane histórie tetovaní.

Výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka v rámci novej štúdie analyzovali genóm ľadového muža pomocou najnovších výskumných metód, informuje portál Iceman.it. Táto práca vedcom rozširuje poznatky o Ötzim. Po prvýkrát sa na gény tohto prastarého človeka vedci pozreli v roku 2012 a už vtedy sa im podarilo získať mimoriadne významné poznatky o živote prehistorických Európanov. Dnes však majú vedci vďaka pokrokom v sekvenovacej technológii prístup k datasetu pozostávajúcom z viac ako 10-tisíc prehistorických jedincov a viac ako 100 osobám z rovnakého časového obdobia v akom žil aj Ötzi.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vďaka tomu mohli autori novej štúdie rekonštruovať genóm tohto prehistorického ľadového muža lepšie než kedykoľvek predtým.

„Fenotypická analýza odhalila, že ľadový muž Ötzi mal s najväčšou pravdepodobnosťou o niečo tmavší odtieň kože ako moderní Európania. Zároveň sme si všimli, že Ötzi v sebe niesol rizikové alely spájajúce sa s plešatením u mužov, cukrovkou druhého typu a metabolickým syndrómom spojeným s obezitou,“ píšu autori štúdie.

Už predchádzajúce výskumy ukázali, že skorí neolitickí farmári v Európe zdieľajú gény s prvými farmármi z Anatólie, alebo inak aj Malej Ázie. Z toho môžeme vyvodiť že farmárčenie má pôvod v tejto oblasti. Autori vysvetľujú, že sa mohlo rozšíriť z blízkeho východu cez Anatóliu a Balkánsky polostrov niekedy okolo roku 7000 pred Kristom. Príchod farmárov na územie Európy nasledovalo miešanie farmárskych komunít a lokálne žijúcich lovcov-zberačov. Koncom 4. tisícročia pred Kristom sa na Európskom území stala dominantná komunita, zmiešaná z predkov anatólskych farmárov a európskych lovcov-zberačov.

Izolovaný, no mimoriadne aktívny spôsob života

Výskumníci v rámci analýzy objavili, že Ötzi má viac anatólskeho genetického materiálu ako iní jedinci žijúci v rovnakej dobe. Tento poznatok naznačuje, že predkovia Ötziho sa venovali farmárčeniu. Zároveň autori štúdie naznačujú, že alpské komunity mali relatívne izolovaný spôsob života.

Ötziho objavili v roku 1991 v Ötztalerských Alpách, po ktorých získala múmia svoje meno. Dodnes sa predpokladá, že tento muž umrel po zásahu šípom a následnom podchladení. Hoci okolnosti jeho smrti nie sú zatiaľ úplne jasné, jedna z teórií znie, že ho zabili jeho vlastní ľudia. Spolu s telom sa našla aj jeho výstroj, vedci teda vylúčili lúpežné prepadnutie.

Ľadový muž sa však nedal lacno, čo nasvedčuje krv minimálne 4 ľudí nachádzajúca sa na jeho vybavení. Stopy krvi našli na kabáte, noži a hrote šípu. Zaujímavosťou je, že na šípe sa našli stopy krvi až dvoch osôb. Znamená to, že Ötzi mohol jedného človeka zabiť, podarilo sa mu získať šíp naspäť a následne zabil aj druhého útočníka.

Ako sme už spomínali, Ötzi mal predpoklad na cukrovku, no vedci nepredpokladajú, že by ňou trpel. Tento lovec a vynikajúci bojovník žil mimoriadne aktívnym spôsobom, vďaka čomu sa udržiaval v zdraví. Rovnako zatiaľ vedci nevedia povedať do akej miery postihlo tohto muža plešatenie. Pri múmii sa však našiel 9 centimetrov dlhý pramienok vlasov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close