Richard Zliechovský
9. apríla 2024

Vedci vyriešili záhadu anglických strieborných mincí: Pochádzajú z ďaleka, no ako sa dostali do Európy?

Záhada strieborných mincí, ktoré nakopli anglický obchod má konečne odpoveď.

Výskumníci vyriešili záhadu strieborných mincí
Zdroj: AI, Vosveteit.sk

Výskumníkom z University of Cambridge sa podarilo vyriešiť záhadu stredovekých strieborných mincí.  

Medzi rokmi 660 až 750 nášho letopočtu Anglicko zaznamenalo významnú obnovu obchodu, ktorá súvisela s nárastom používania strieborných mincí, čím sa krajina odpútala od závislosti na zlate. Výskumníci zaznamenali približne 7-tisíc týchto strieborných mincí. Pre zaujímavosť, to je rovnaké množstvo mincí, než majú výskumníci z celého anglosaského obdobia.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Desaťročia nikto nevedel prísť na to, odkiaľ tieto mince pochádzajú. V rámci novej štúdie výskumníci analyzovali zloženie tých mincí, ktoré drží Fitzwilliamovo múzeum v Cambridgi. Autori štúdie vysvetľujú, že spočiatku sa predpokladalo, že mince pochádzajú z Francúzska, z neznámej bane, alebo že môže ísť o roztavené kresťanské striebro. Problém bol, že žiadna teória nemala dostatok dôkazov, ktoré by vedcov naviedli k správnej odpovedi.  

V rámci výskumu vedci analyzovali 49 mincí datujúcich sa do rokov 660 až 820 nášho letopočtu. Výskumníci využili novú metódu výskumu, ktorá odobrala veľmi malé vzorky mincí. Skúmané mince sa skladali prevažne zo striebra, no vedci objavili aj stopy zlata, bizmutu a iných prvkov. Následne preskúmali pomer izotopov olova, čo im poskytlo ďalšie informácie.  

29 mincí z obdobia 660 až 750 nášho letopočtu objavili jasný chemický a izotopický podpis. Ten sa zhodoval so striebrom z 3. až 7. storočia, z Byzantskej ríše. Tieto strieborné mince sa vyznačovali vysokým pomerom zlata, od 0.6 do 2% a konzistentnou izotopickou stopou. Autori štúdie vysvetľujú, že žiadna známa európska ruda sa nevyznačovala takouto izotopickou charakteristikou. Zároveň vedci sebavedomo konštatujú, že tieto mince nevznikli recykláciou rímskeho striebra.  

“Teraz máme v rukách prvé dôkazy, ktoré nám hovoria, že byzantské striebro stálo za významným oživením obchodu v 7. storočí. Tieto mince môžeme považovať za prvé známky obnovy severoeurópskej ekonomiky od konca Rímskej ríše. Ukazujú nám hlboké medzinárodné obchodné vzťahy medzi dnešným Francúzskom, Holandskom a Anglickom,” tvrdí vedúca štúdie, doktorka Jane Kershaw.  

Ako sa striebro dostalo do západnej Európy?

Autori štúdie vysvetľujú, že byzantské striebro sa muselo dostať do západnej Európy desaťročia predtým, ako bolo roztavené. 7. storočie sa totiž vníma ako nízky bod v obchodnej a diplomatickej sfére. Veria, že vysoko postavení anglickí činitelia museli vlastniť toto striebro, čo vedia potvrdiť aj niekoľkými významnými príkladmi. Jedným sú strieborné misy, ktoré vedci objavili v oblasti Sutton Hoo. Ďalším príkladom môžu byť strieborné objekty z oblasti Staffordshire.  

Dokopy tieto artefakty vážia cez 10 kilogramov. Ak by ich roztavili a vyrobili z nich mince, mohli by ich vytvoriť približne 10-tisíc.  

“Tieto nádherné artefakty by sa roztavili len v prípade, ak kráľ alebo lord potreboval množstvo peňazí. Môžeme špekulovať, že v tom období sa odohrávalo niečo veľké, napríklad veľká spoločenská zmena,” vysvetľuje Kershaw.  

Roztavovaním striebra a vyrábaním mincí elity vkladali množstvo peňazí do obehu. To sa zároveň odzrkadlilo na životoch ľudí. Autori štúdie chcú v ďalších krokoch zistiť, ako sa toto striebro dostalo z Byzantskej ríše do západnej Európy. Predpokladajú, že za to môže mix obchodu, diplomatických platieb a práce žoldnierov v byzantskej armáde.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre