Titulka: https://www.shutterstock.com/image-photo/man-long-nose-isolated-on-grey-326247749
Každý si aspoň raz v živote želal, aby vedel povedať, či mu niekto klame alebo hovorí pravdu. Lži sú všade okolo nás a ako dokázali staršie výskumy, priemerný človek povie za deň nula až dve klamstvá.
Hovorí sa, že lož má krátke nohy, no v tomto prípade nie je klamstvo ako klamstvo. Výskumníci vysvetľujú, že najpopulárnejšie sú takzvané “biele lži”, teda zavádzanie, ktoré nemôže ublížiť nikomu. Najčastejšie môžeme klamať napríklad aj na otázku: Ako sa máš?
Samozrejme, že radšej odpovieme “dobre”, ako by sme sa mali ponoriť do našich životných problémov, obzvlášť, ak vieme, že táto otázka je len bežnou konverzačnou frázou. Na druhú stranu existujú aj väčšie lži, ktoré už majú potenciál ublížiť človeku, ak by pravda vyšla niekedy na povrch. Dôvodov prečo klameme môže byť mnoho, od získania výhody, po ochranu nášho kamaráta alebo rodiny.
Nech už má niekto akýkoľvek dôvod na klamstvo, učili nás, že klamári sú vo väčšine prípadov nervózni, a tak môžeme zistiť že naozaj klamú. Ako však informuje portál Sciencenorway, nie je to vždy tak.
“Mysleli by ste si, že klamári sú neistí alebo nervózni, no to nie je ten prípad. Predstavte si, že sedíte v autobuse a odrazu príde kontrola. Vtedy môžeme pociťovať nervozitu aj keď máme kúpený lístok,” tvrdí Tim Brennen, forenzný psychológ z University of Oslo.
Väčšina ľudí je nervózna z toho, že im niekto na klamstvo príde, preto sa pokúšajú vyzerať menej nervózne. Už staršie výskumy dokázali, že hoci si ľudia myslia, že na ich tvári nervozitu vidno, pri klamaní sa tieto drobné nervózne tiky neprejavujú. Klamanie je totiž proces, ktorý si vyžaduje vyššiu mentálnu námahu. Klamár musí vymyslieť presvedčivú lož. Popri tom musí myslieť na to čo druhá osoba vie, popri tom sa klamstva držať a dávať si pozor na to, aby pravda neprekĺzla na povrch. Samozrejme že klamár popri tom všetkom kontroluje, či mu obeť skutočne verí.
Trik na odhalenie klamstva neexistuje
Pointou je, že klamať je pre mozog naozaj náročné a preto človek vynakladá menej energie do rôznych nervóznych pohybov. V praxi to teda znamená, že klamári majú tendenciu sedieť o niečo kľudnejšie keď klamú, no nie je to spoľahlivý indikátor.
“Výskumy dokazujú, že neexistujú žiadne spoľahlivé fyzické známky klamania. Niektoré výskumy naznačujú, že dôležité je aké klamár volí slová, no ani to nie je spoľahlivou metódou,” hovorí Brennen.
Dokonca ani polygraf, detektor lží, nie je spoľahlivým nástrojom na odhalenie klamstva. Polygraf meria dýchanie, pulz, potenie a celkový stres človeka. Jeho účinnosť je však len 70%. Možno sa vám to zdá veľa, no napríklad na súde nemožno brať do úvahy dôkaz, ktorý má len 70% mieru úspešnosti. Znamená to, že tri z desiatich prípadov by mohli byť vyhodnotené zle, čo by mohlo zničiť život neprávom obvineného človeka. Rovnako nemožno na súde povedať, či niekto klame na základe toho či sedí pokojne alebo je nervózny.
Brennen zároveň vysvetľuje, že nikto nie je lepší v odhaľovaní klamstiev ako niekto iný. Ani profesionáli ako psychiatri, policajti, či sudcovia nedokážu spoľahlivo predpovedať či niekto klame alebo hovorí pravdu.
“Ako môžeme zistiť či nám niekto klame? Odpoveď je jednoduchá, kľúčom je používať sedliacky rozum. Ak nám niečo nesedí, opýtajme sa, no neprezrádzajme, čo už vieme. Dôležité je neveriť všetkým tvrdeniam od začiatku,” vysvetľuje Brennen.
Vedec na záver dodáva, že neexistuje žiadna zázračná metóda na odhaľovanie klamstiev, napriek tomu veľa článkov ponúkajúcich rôzne triky a metódy. Nikto nehovorí že tieto metódy nefungujú, no je to naozaj individuálne. Dokonca aj jeden klamár sa môže pri jednom klamstve prezradiť, no pri ďalšom už nie.
