V oblasti severozápadnej Afriky naši predkovia prešli z lovcov-zberačov na farmárov pred približne 7400 rokmi, no vedci zatiaľ nemali jasnú predstavu o tom, čo tieto zmeny podnietilo.
Štúdie v tomto smere prinášali protichodné tvrdenia. Podľa niektorých si farmárčenie prisvojili lokálne populácie, no podľa iných farmárčenie so sebou priniesli migranti z Európy. Nová štúdia vedcov z Uppsala Univerzity prináša viac poznatkov o tom, čo v skutočnosti tento výrazný prechod spôsobilo.
Na území severovýchodnej Afriky takmer 8-tisíc rokov žila izolovaná populácia, ktorá nevykazovala takmer žiadne výraznejšie zmeny. Autori štúdie predpokladajú, že táto populácia žila oveľa dlhšie. Pred 7400 rokmi sa ale niečo stalo a v rozmedzí približne tisíc rokov sa v regióne objavili dve nové populácie.
„Myslíme si, že táto populácia pozostávala z prvých európskych farmárov, ktorí prišli do Afriky. Domorodé populácie lovcov-zberačov sa inšpirovali svojimi susedmi a v priebehu niekoľkých storočí sa začali postupne meniť na farmárov. Tieto dve skupiny žili vedľa seba najmenej ďalšie storočie,“ tvrdí doktorka Cristina Valdiosera, jedna z autorov štúdie.
Migranti z Európy a Levanty
Výskumníci poukazujú na to, že tento fenomén zatiaľ nevideli v žiadnej inej časti sveta. V ostatkoch našich predkov si vedci začali všímať novú genetickú líniu, ktorá sa objavila pred 6300 rokmi. Predpokladajú, že za to môžu migranti z Levanty. Zároveň sa v rovnakom čase v regióne objavilo aj pastierstvo. Výskumníci ďalej uvádzajú, že sa všetky tri línie nakoniec spojili počas obdobia neskorého neolitu.
„Naša práca potvrdila to, čo keramické dekorácie už dlhú dobu naznačovali. Pred približne 7500 rokmi nastala jednosmerná difúzia populácie z Pyrenejského polostrova na územie dnešného severného Maroka,“ vysvetľuje Rafael Martínez Sánches, spoluautor štúdie.
Autori štúdie na základe genetickej analýzy ostatkov predkov v Maroku odhalili, že poľnohospodárstvo a pastierstvo priniesli do severozápadnej Afriky migranti z Európy a Levanty. Domorodé populácie si toto správanie začali všímať a neskôr si ho aj adoptovali.
Prechod z lovcov-zberačov na poľnohospodárstvo považujeme za jeden z najväčších míľnikov v evolúcii človeka. Keď naši predkovia prešli na nový životný štýl, podľa mnohých vedcov môžeme hovoriť o počiatku moderného sveta. Znamenalo to však aj nové problémy. Usadenie človeka znamenalo výraznejšie šírenie infekčných chorôb, no aj častejšie konflikty o územie a dostupné zdroje. Prechod na poľnohospodárstvo zároveň umožnil človeku vzrásť z 10-miliónov na viac ako 8-miliárd ľudí, ktorí dnes obývajú planétu.
Dôkazy naznačujú, že poľnohospodárstvo sa začalo v rozmedzí 9500 až 8000 rokov pred Kristom a pochádzajú z Mezopotámie. Naši predkovia najčastejšie pestovali hlavne pšenicu. Okolo roku 7000 pred Kristom sa objavilo aj prvé siatie plodín a zber úrody. Najstaršie počiatky poľnohospodárstva však pripadajú do čias, kedy naši predkovia začali chovať v zajatí mláďatá zvierat, ktoré lovili pre mäso a kožušinu. Predkovia si tak zabezpečili potravu aj pre obdobia slabých úlovkov.
