Rozšírený „bunkový kanibalizmus“ je bežnou stránkou živých organizmov
Vedci odhalili, že široké spektrum organizmov má bunky, ktoré sa navzájom požierajú.
Výskumníci z Arizona State University odhalili zvláštny fenomén, ktorý spôsobuje, že jedna bunka niekedy pohltí a skonzumuje inú. Ide o proces bunečného kanibalizmu, ktorý je rozšírený naprieč celým stromom života.
Nová práca zistila, že tento dej sa môže odohrávať aj mimo sféry rakovinových buniek. Vedcov najviac prekvapilo to, že ho pozorovali v širokom spektre rôznych organizmov, od jednobunkových améb až po komplexné mnohobunkové živočíchy. Objavenie tohto procesu naznačuje, že bunečný kanibalizmus nie je vo svojej podstate sebecký alebo rakovinový. Namiesto toho môže ísť o proces, ktorý hrá dôležitú úlohu pri normálnom vývoji organizmu.
Nová štúdia zároveň naznačuje, že potenciálne nové liečby rakoviny by sa nemali zameriavať na kanibalizmus buniek. Autori v rámci práce demonštrovali na rôznych organizmoch, ako tento proces prebieha. Zároveň dokázali, že bunečný kanibalizmus je hlboko zakorenený v našej genetike.
“Do našej štúdie sme sa pustili po zistení toho, že bunky nesúperia len o dostupné zdroje, ale aktívne sa zabíjajú a konzumujú. Ide o fascinujúci aspekt ekológie rakovinových buniek. Keď sme sa do štúdie ponorili hlbšie, zistili sme, že rovnaký fenomén sa objavuje aj pri normálnych bunkách. Keď jedna bunka pohltí druhú, nie vždy jedna z nich umiera. To vedie ku vzniku úplne nového hybridného typu bunky,” tvrdí Carlo Maley, vedúci štúdie.
Tieto udalosti výskumníci už veľakrát pozorovali, no doteraz ostávali nepochopené, primárne mimo kontextu imunitnej reakcie alebo rakoviny. Najstaršie gény, ktoré ovplyvňujú toto chovanie sa datujú do minulosti viac ako 2-milióny rokov. Vedci z toho usudzujú, že ide o dôležitú, hoci nám zatiaľ neznámu funkciu v telách žijúcich organizmov. Jej pochopenie by nám však mohlo umožniť efektívnejšiu liečbu rakoviny.
Dôležitý, no nepochopený proces
Výskumníci odhalili 16 odlišných skupín buniek, v rámci ktorých sa môže kanibalizmus odohrávať. Následne vytvorili šesť kategórií, ktoré opisujú mieru podobnosti medzi “lovcom a korisťou”. Tieto kategórie opisujú aj to, ako bunky nakoniec dopadli, teda či prežila jedna alebo obe.
Neprehliadnite
Vedci si všimli aj prípady heterošpecifického usmrtenia bunky. To nastáva, keď bunka pohltí a zabije bunku iného typu. Tento proces sa rovnako odohráva v širokom spektre odlišných organizmov. Oveľa vzácnejšími sú prípady, kedy jedna bunka zabije inú bunku rovnakého typu.
Dokopy vedci odhalili 38 génov, ktoré sa spájajú s bunečným kanibalizmom. Z týchto génov 14 vzniklo pred viac ako 2,2-miliónmi rokov. To naznačuje, že bunečný kanibalizmus vznikol ešte predtým, ako sa na Zemi vyvinuli komplexné mnohobunkové organizmy. V nasledujúcich krokoch sa vedci pokúsia tieto procesy preskúmať viac do hĺbky. Veria, že ide o dôležité procesy, ktoré by nám mohli prezradiť viac o tom, ako funguje naše telo.
Komentáre