Prekvapenie pre astronómov: Na prahu Mliečnej dráhy objavili mladú hviezdu, ktorá ich presunula 10-miliárd rokov do minulosti
Ako fungovali prvé hviezdy počas ich vzniku ostáva záhadou, no objekt v Malom Magellanovom oblaku môže astronómom kus pomôcť.
Na začiatku vesmíru neexistovali žiadne ťažšie prvky, tie vznikli až v jadrách prvých hviezd ako výsledok jadrových reakcií. Práve množstvo týchto prvkov vplýva podľa výskumu vedcov z Osaka Metropolitan University na to, ako bude proces vzniku novej hviezdy prebiehať.
V rámci kozmológie zatiaľ ostáva záhadou to, ako sa vznik nových hviezd dnes líši od toho pred miliardami rokov, keď bol vesmír ešte len v plienkach. Vedcom sa počas nového pozorovania podarilo objaviť zrod novej hviezdy v Malom Magellanovom oblaku, ktorý by mohol priniesť do záhady viac svetla. Ide o štruktúru hneď vedľa Mliečnej dráhy, ktorá sa vyznačuje malým obsahom prvkov ťažších ako hélium. Svojou stavbou tak pripomína galaxie spred 10-miliárd rokov.
Malý Magellanov oblak je trpasličia nepravidelná galaxia obiehajúca okolo našej galaxie. Od nás sa nachádza približne 200-tisíc svetelných rokov, čím si vyslúžila titul najbližšej galaxie. Zároveň je to najvzdialenejší objekt, ktorý možno pozorovať voľným okom. Štruktúrou je tento útvar zložitejší a nepravidelnejší než Veľký Magellanov oblak – najväčší satelit Mliečnej dráhy. Ten sa nachádza od Slnka 160-tisíc svetelných rokov a rovnako ako jeho menšiu „sestru“ aj túto galaxiu možno pozorovať voľným okom.
V Malom Magellanovom oblaku sa astronómom podarilo pozorovať pomocou teleskopu ALMA (pozn. redakcie: Atacama Millimeter/submillimeter Array) niekoľko mladých a masívnych hviezd. Keďže sa trpasličia galaxia nachádza relatívne blízko, astronómovia mohli preskúmať hviezdy v detailnom pohľade. Všimli si bipolárny prúd plynu, ktorý vychádza z mladej hviezdy Y246. Molekulárny prúd plynu mal rýchlosť viac ako 54-tisíc km/h v oboch smeroch.
Žiadna zmena
Predpokladá sa, že kvôli týmto prúdom plynu majú dnešné hviezdy potláčanú rotáciu, čím sa urýchľuje ich rast. Podobnú situáciu však objavili aj v prípade hviezdy Y246. To znamená, že rovnaký fenomén, ktorý astronómovia pozorujú dnes, fungoval aj posledných 10-miliárd rokov.
Neprehliadnite
Hviezdy vznikajú z chladných a riedkych prachových mračien. Ide o regióny s hustotou len niekoľko atómov na centimeter kubický a niekedy sa označujú aj ako hviezdotvorné hmloviny. V tomto mračne sa molekuly priťahujú gravitačnou silou, čo vyvoláva ich pomalý pohyb. Keď sa molekuly dostanú do zhlukov, začnú priťahovať ďalší materiál. Čím je štruktúra označovaná ako globula väčšia, tým je vyššia aj jej teplota.
Globula môže dosiahnuť veľkosť približne celej Slnečnej sústavy a vtedy vzniká protohviezda. Proces ohrievania pokračuje. Popri tom sa míňa materiál v okolí hviezdneho zárodku, ktorý je buď pohltený začínajúcou hviezdou, alebo odfúknutý hviezdnym vetrom. Za okamih vzniku hviezdy sa považuje moment, kedy jej jadro dosiahne dostatočnú teplotu a tlak na to, aby začalo premieňať ľahšie prvky na ťažšie.
Tím vedcov v rámci svojej štúdie zistil, že proces vzniku nových hviezd sa až tak nelíšil za posledných 10-miliárd rokov. Vo svojom výskume aj naďalej pokračujú a do budúcna chcú priniesť nielen viac informácií o tom, ako nové hviezdy vznikajú, ale aj o tom, ako sa formujú planéty okolo nich.
Komentáre