Prečo odvraciame pohľad, ak nám niečo naháňa strach?

Výskumníci z University of Tokyo vo svojej práci odhaľujú neuróny, ktoré spôsobujú odvracanie zraku od potenciálnej hrozby.

Prečo odvraciame pohľad ak nám niečo naháňa strach?
Zdroj: Unsplash (Anderson Rian)

Zakrývate si oči pri horore alebo utekáte z miestnosti, ak v rohu uvidíte veľkého pavúka? Ak sa niečoho bojíme, máme tendenciu odvrátiť zrak a toto správanie môžeme pozorovať aj vo zvieracej ríši. Lenže prečo sa nedokážeme pozerať na veci, ktoré nám naháňajú strach?

Výskumníci z University of Tokyo vo svojej novej práci odhalili neurónový mechanizmus, ktorý kontroluje spôsob, akým pocit strachu ovplyvňuje vizuálnu averziu. Vo svojom experimente pracovali s vínnymi muškami. Zistili, že pri pocite strachu sa aktivujú neuróny uvoľňujúce chemikáliu tachykinín. Táto látka ovplyvňuje pohyb mušiek spôsobom, ktorý ich ušetrí od čelenia potenciálnej hrozbe.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Prečo máme tendenciu odvracať zrak?

Počas experimentu vedci použili jemné fúknutia na simulovanie fyzickej hrozby. Zistili, že rýchlosť chôdze mušiek sa zrýchlila, keď na ne fúkli. Ak mal mušky na výber cestu, ktorá by ich od fúknutia ušetrila, radšej zvolili inú cestu. Týmto pokusom vedci dokázali, že fúknutia mušky vnímali ako hrozbu. V nasledujúcom kroku umiestnili neďaleko mušky tmavý objekt, ktorý mal približne veľkosť pavúka. Sám o sebe objekt nespôsobil zmeny v správaní vínnej mušky, no ak ho vedci spojili s fúknutím, všimli si niečo zaujímavé. Mušky sa otočili tak, aby na objekt nevideli a pohybovali sa spôsobom, aby ostával vždy za nimi.

Vedci následne do experimentu zapojili mušky, ktorým pozmenili aktivitu určitých neurónov. Tieto mušky sa stále vyhýbali fúknutiam, no nereagovali vystrašene na imitáciu pavúka.

„Výsledky experimentu naznačili, že chemikália tachykinín je dôležitá pre aktivovanie vizuálnej averzie, ktorú si spájame so strachom. Počas monitorovania neurónovej aktivity mušiek sme boli prekvapení, že aktivita oscilovala, teda stúpala a klesala, podobne ako vlna. To je zaujímavé, pretože neuróny bežne fungujú len zvyšovaním aktivity. U vínnych mušiek je vzácne pozorovať oscilujúcu aktivitu, pretože až donedávna sme nemali technológiu pozorovať tento jav na tak malej úrovni,“ tvrdí profesor Masato Tsuji, jeden z autorov štúdie.

Výskumníci podali vínnym muškám geneticky zakódované vápnikové indikátory. To im umožnilo sledovať neuróny, keď došlo ku ich aktivácii. V ďalších krokoch chcú vedci zistiť, ako sa aktivita týchto neurónov viaže na ďalšie obvody v mozgu. Pozorované neuróny existujú vo vizuálnom regióne mozgu, no vedci zatiaľ nedokážu povedať, odkiaľ dostávajú signály a kam ich vysielajú. Vieme však povedať, že tieto neuróny nás nútia odvrátiť zrak od objektov ktoré považujeme za nebezpečné.

Autori štúdie budú v ďalších prácach zisťovať ako sa vizuálna informácia prenáša mozgom. Pochopenie tohto deja vedcom umožní zistiť, ako strach ovplyvňuje náš zrak. V budúcnosti by mohli vedci nájsť spôsob, ako sa vysporiadať s prehnaným strachom, napríklad v prípade rôznych fóbií alebo úzkostných porúch.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre