Prečo ľudia šíria konšpiračné teórie? Niektorí chcú len „vidieť svet v plameňoch“, tvrdí štúdia
Konšpiračné teórie sú závažným problémom modernej doby, s ktorým si zatiaľ nevieme efektívne poradiť.
Konšpiračné teórie môžeme považovať za mimoriadne fascinujúci problém modernej doby. Viaceré výskumy sa v poslednej dobe zameriavajú na to, prečo sa stali konšpiračné teórie tak populárne a prečo im ľudia vlastne veria. Vieme totiž, že šírenie konšpirácii môže napáchať výrazné spoločenské škody.
Portál IFL Science upozorňuje na štúdiu, ktorá sa pozrela na to, prečo ľudia konšpiračné teórie šíria a táto práca dospela k naozaj zaujímavým výsledkom. Zdieľanie konšpiračných teórií nemusí nutne znamenať, že im človek nevyhnutne verí. Niektorých môže viesť aj “túžba po chaose” alebo ambícia napadnúť zaužívané politické systémy, ktoré podľa ich názoru majú vážne nedostatky.
V rámci štúdie autori definoval a ďalej analyzovali tri typy motivácie, ktorá môže viesť ľudí k zdieľaniu konšpiračných teórií. Prvou motiváciou je posilnenie presvedčení jednotlivca alebo skupiny. Druhou motiváciou je bitie na poplach, teda snaha vzbudiť reakciu voči nejakej politickej skupine alebo presvedčeniu. Poslednú motiváciu predstavuje túžba po chaose, teda túžba napadnúť zaužívané sociálne, politické či iné normy alebo systémy.
Ako sme už spomenuli, výsledky štúdie poukazujú na to, že ľudia nemusia určitej konšpirácii veriť, aby ju šírili ďalej. Výskumníci chceli zistiť, aký zmysel má šírenie konšpiračnej teórie, ak nie je človek presvedčený o jej pravdivosti.
“Faktom je, že určitá skupina ľudí zdieľa konšpiračné teórie preto, lebo im stopercentne verí. Ak má však človek ambíciu vyvolať reakciu voči nejakej ideológii, sociálnym normám alebo politickému systému, či tieto veci priamo napadnúť, môže konať bez ohľadu na to, či danej konšpiračnej teórii verí alebo nie,” vysvetľujú autori výskumu.
Nezáleží im na tom, proti čomu bojujú
Túžba po chaose je však podľa názoru autorov špecifická. Spomenuli sme, že v tomto prípade ľudia väčšinou napádajú zaužívané normy alebo politický systém prostredníctvom šírenia konšpirácií. Zaujímavým zistením je však fakt, že ľudia v tomto prípade necielia na jeden konkrétny systém alebo sadu noriem.
Neprehliadnite
Podľa autorov štúdie je cieľom takýchto ľudí “vidieť svet v plameňoch” bez ohľadu na to, aká strana je pri moci, aké spoločenské normy prevládajú, alebo či sami veria konšpiráciám, ktoré šíria.
V rámci experimentu vedci skúmali, do akej mieri dobrovoľníci veria určitej konšpiračnej teórii a do akej miery sú ochotní túto teóriu zdieľať. Do výskumu sa zapojilo viac ako 3 300 dobrovoľníkov. Autori štúdie následne analyzovali ochotu zdieľať konšpiráciu na základe toho, ako jej dobrovoľníci verili.
Čo sa týka túžby po chaose, tú vedci hodnotili na základe zaužívanej škály, ktorá určuje do akej miery dobrovoľník túži po extrémnych formách narušenia existujúceho poriadku. Výsledky experimentu ukázali, že ľudia s anarchistickými tendenciami majú vyššiu pravdepodobnosť šíriť konšpiračné teórie bez ohľadu na to, či daným konšpiráciám verili.
Štúdia ukázala, že túžba po chaose je mimoriadne silným motivátorom k zdieľaniu konšpiračných teórií. Experiment sa však zakladal na vlastných výpovediach dobrovoľníkov. Znamená to, že vedci pracovali s informáciami, ktoré sa dobrovoľníci rozhodli zdieľať, nie so správaním, ktoré vedci monitorovali priamo v akcii. To znamená, že výsledky môžu byť určitým spôsobom limitované alebo nepresné, s čím by sa malo počítať.
Komentáre