Objav Fritza Habera dnes živí polovicu sveta. Počas vojny ale zneužil vedu a napáchal veľa hrôzy! Kto to bol?
Fritz Haber sa považuje za človeka, ktorý zachránil polovicu planéty. Jeho objav však bledne v porovnaní s tým, čo robil počas prvej svetovej vojny.
Fritz Haber sa narodil v roku 1868 a v roku 1918 získal Nobelovu cenu za chémiu. Vďaka jeho objavu syntetizovania amoniaku dnes môže byť polovica ľudstva nažive, no napriek tomu ho neoslavujeme ako hrdinu. Mal totiž svoju temnú stránku, ktorá sa viac než vyrovnala dobru, ktoré pre tento svet Haber vykonal.
Predpokladá sa, že dnes sa na jeho proces syntetizovania amoniaku spoliehajú približne dve tretiny globálneho potravinárskeho priemyslu. Už v minulosti farmári a vedci zistili, že zásobovanie pôdy dusíkom je základ pre dobrú úrodu. Predtým to však riešili rotáciou pestovaných rastlín, napríklad zasadením repy tesne po tom, ako rok predtým nechali polia prázdne. V Amerike sa zas používali kosti bizónov.
S industrializáciou sa ale zvýšili nároky aj na potraviny a poľnohospodárstvo nestíhalo. Ľudia sa báli, že jednoducho nebudú mať dostatok jedla, práve kvôli nedostatku dusíka. V roku 1909 však prišiel Haber so spôsobom ako syntetizovať amoniak, kľúčovú látku pre hnojivá. Vyvinul proces, ktorý mohol fungovať aj v priemyselnom merítku. Išlo o obrovský objav, pretože dusík je relatívne stabilnou látkou, ktorá nezvykne reagovať s inými prvkami. Proces neskôr zdokonalil Carl Bosch, vďaka čomu sa mohol Haber-Boschov proces stať základom pre poľnohospodársky priemysel až dodnes.
Hrozný človek
Z tohto príbehu sa môže Fritz Haber zdať ako dobrý človek, no tam jeho cesta nekončí. Príchod prvej svetovej vojny totiž očakával s mimoriadnym entuziazmom. Po svojom objave, ktorý dnes živí polku planéty, a za ktorý dostal aj Nobelovku, sa totiž do histórie zapísal aj ako otec chemickej vojny. Počas prvej svetovej vojny totiž hľadal spôsob, ako spraviť z chlóru zbraň proti nepriateľovi. Vytvoril tiež niekoľko ďalších chemických zbraní použitých počas zákopovej vojny. Po prvýkrát sa chemické zbrane použili počas bitky o Iper.
Hoci Haber videl v chemických zbraniach potenciál, vojsko v skutočnosti váhalo použiť plyn proti nepriateľovi.
Neprehliadnite
„Musím sa priznať. Rozkaz otráviť nepriateľa, rovnako ako sa trávia potkany, ma zasiahol tak, ako by to malo zasiahnuť každého správneho vojaka. Mal som k nemu odpor. Ak však mal kvôli tomuto plynu padnúť Iper, ktorý by rozhodol o celom ťažení, išlo o vysoký cieľ, kde nebolo miesto pre osobné názory,“ písal generál pechoty Berthold von Diemling.
Haber bol chemickými zbraňami posadnutý natoľko, že sa počas bitky o Iper vydal na predné línie a fajčiac cigaru očakával prvý test plynného chlóru. Haber sa podieľal aj na vytvorení ďalšej hrôzostrašnej zbrane – Yperitu, ktorá sa mylne považuje za prvú použitú chemickú zbraň v histórii.
„Počas mieru patria vedci svetu, počas vojny slúžia krajine,“ vyjadril sa Haber počas prvej svetovej vojny na tému konfliktu a mieru.
Zároveň si počas vojny všimol, že dlhodobé vystavenie malému množstvu jedovatého plynu má rovnaký účinok, ako krátka, no intenzívna dávka. Tento princíp formuloval v jednoduchom matematickom vzťahu, ktorý sa nazýva Haberov zákon.
Komentáre