Môžu takzvané „túlavé planéty“, ktoré sú tmavými a chladným svetmi, prekvitať životom?
Ide o planéty bez hviezdy, ktoré môžu hlboko pod povrchom prechovávať život
Vesmír je plný fascinujúcich vecí a jednou z nich sú aj takzvané túlavé planéty. Sú to planéty, ktoré prelietajú medzihviezdnym priestorom bez domovskej hviezdy, ktorá by im dodávala svetlo a teplo.
Tieto planéty nepoznajú ročné obdobia, dni, ani noci, nič čo by dokázalo prezradiť plynutie času. Napriek tomu by mohli tieto, na prvý pohľad nehostinné, planéty niesť život. To, ako by mohol vyzerať vysvetľuje YouTube kanál Kurzgesagt – In a Nutshell.
Drsné podmienky
Označenie túlavá planéta môže dostať hneď niekoľko kozmických objektov. V prvom rade sú to hnedé podtrpaslíky, ide o zvláštny druh objektu, ktorý síce vznikal ako hviezda, avšak jeho hmotnosť sa rovná hmotnosti planéty. Tým pádom jeho hmotnosť nie je dostatočná na spustenie termojadrovej fúzie. Hnedé podtrpaslíky vznikajú kolapsom plynových oblakov.
Zaujímavejším variantom túlavej planéty sú planéty podobné Zemi. Tie boli v istom bode svojej existencie vyhostené zo svojej sústavy. Ako je to možné? Pomocou vplyvu gravitácie. Kedykoľvek sa môže stať, že hviezdnu sústavu naruší prechádzajúca hviezda, alebo čierna diera. Ak sa do sústavy dostane masívny objekt, môže sa stať, že menšie planéty budú pod vplyvom jeho gravitácie vykopnuté preč zo sústavy.
Všetky túlavé planéty zdieľajú rovnaký osud. Deň po dni sa ich domovská hviezda stáva menšou a menšou. Ich povrch sa rapídne schladí až na -270 °C. Ak mala planéta oceány, tie rýchlo zamrznú, spolu s ich atmosférami. Lenže ako by mohla táto tmavá pustatina podporovať život? Vieme, že živé organizmy potrebujú vodu.
Neprehliadnite
Túlavá planéta preto potrebuje dostatočné množstvo energie, aby udržala aspoň časť svojej vody v kvapalnom stave. Momentálne naša Zem dostáva zo Slnka až 99.97% energie, aby udržala svoje oceány kvapalné. Tie zvyšné 0.03% prichádzajú z nášho horúceho jadra. Ak by mala túlavá planéta dostatočne hrubú atmosféru, tvorenú hlavne vodíkom, tlak by zabránil vode aby zamrzla a planéta by si mohla udržať viac energie.
Bežnejším javom je ale vodný oceán, schovaný pod hrubou vrstvou ľadu. Aj u nás v Slnečnej sústave sa nachádzajú objekty, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou ukrývajú pod svojim povrchom oceány. Príkladom sú mesiace Enceladus, Europa, alebo Ganymedes. Na dne oceánov sa ukrývajú geotermálne ventily, ktoré vypúšťajú do oceánov minerály a teplo. Tieto minerály prilákajú veľa druhov živočíchov. Existujú aj dohady, že život na Zemi mohol začať pri týchto geotermálnych ventiloch.
Komentáre