Mohol vesmír naozaj vzniknúť z ničoho?
Záhada Veľkého tresku je jednou z najväčších otázok, aké sa môžeme opýtať, no k odpovediam sa dostávame len veľmi pomaly.
Ani tie najväčšie hlavy nevedia povedať, ako vesmír vznikol. Naša najlepšia teória hovorí, že pred približne 13,8-miliardami rokov vznikol Veľký tresk, ktorý bol počiatkom pre všetko, čo dnes poznáme. Čo sa dialo predtým, ale nikto nevie. Rovnaká teória predpokladá, že Veľký tresk vznikol z ničoho. Lenže je možné, aby z ničoho vzniklo niečo?
Na túto otázku sa bližšie pozrel portál The Conversation. Keď hovoríme, že vesmír vznikol z ničoho, toto tvrdenie je sčasti ovplyvnené tým, že vesmír je to jediné, čo poznáme. Nevieme, či má nejaké hranice a ak áno, čo sa za týmito hranicami môže nachádzať. Aj preto uvažujeme o počiatku vesmíru ako počiatku všetkého z ničoho, čo môže, ale nemusí byť pravda.
Niektorí kozmológovia veria, že pred Veľkým treskom muselo existovať niečo, čo priamo viedlo ku vzniku Veľkého tresku a tým pádom aj nášho vesmíru.
“Ďaleko, ďaleko v budúcnosti aj posledná hviezda vychladne a zmizne. S jej smrťou sa celý vesmír stane obrovskou prázdnou temnotou bez svetla, života alebo vyššieho zmyslu,” tvrdí fyzik Brian Cox.
Cox verí, že s vyhasnutím poslednej hviezdy sa započne nekonečne dlhá epocha temna. Všetka hmota vo vesmíre nakoniec skončí v útrobách čiernych dier a aj tie za nepredstaviteľne dlhú dobu jednoducho zmiznú. Kozmológovia tvrdia, že práve z tohto absolútne prázdneho vesmíru by nakoniec mohol vzniknúť nový vesmír a celý cyklus by sa začal nanovo.
V období Veľkého tresku neexistovala žiadna hmota a ani státisíce rokov po ňom. Výskumníci dnes vedia, že prvé atómy začali vznikať až v momente, keď sa vesmír po Veľkom tresku dostatočne ochladil na to, aby mohla existovať stabilná hmota. Prvé atómy sa v útrobách hviezd postupne formovali do ťažších prvkov.
Neprehliadnite
Ešte pred existenciou protónov a neutrónov, ktoré tvoria jadro atómu, existovala takzvaná “veľká zjednotená epocha”. Táto teória leží hlboko vo sfére špekulatívnej fyziky, no predpokladá, že v prvých zlomkoch sekundy sa vesmír skladal z “polievky” krátkodobých častíc, napríklad kvarkov. V takomto období bola hmota a antihmota vyvážená. Lenže ako vznikli tieto častice?
Ako môže vzniknúť z ničoho niečo?
Kvantová teória tvrdí, že aj vo vákuu, ktoré vnímame ako prázdny priestor, vznikajú energetické fluktuácie. Tieto fluktuácie majú silu vytvoriť časticu “z ničoho”, no táto častica krátko na to zaniká. Znie to zvláštne, no viaceré experimenty tento fenomén dokázali.
Aj vákuum vesmíru teda prekypuje časticami, ktoré vznikajú a krátko na to zanikajú prakticky z ničoho. Tu vedci vysvetľujú, že kvantové vákuum nemusí byť ničím, ako to vnímame, no ide o niečo.
Ak sa teoreticky pozrieme na najskorší možný moment po Veľkom tresku, takzvanú Planckovu epochu, predpokladá sa, že v tomto nepredstaviteľne krátkom období boli ovplyvnené kvantovými fluktuáciami aj čas a priestor. Tu ale treba podotknúť, že Planckova epocha vesmíru popisuje obdobie, v ktorom naše chápanie fyziky nefunguje. Na to, aby sme pochopili, čo sa skutočne dialo, potrebujeme teóriu, ktorá by spojila dve momentálne nezlučiteľné teórie – Teóriu relativity a kvantovú fyziku.
Bez tejto “teórie Všetkého” môžeme len hádať. Niektorí teoretickí fyzici veria na teóriu multiverza, alebo nekonečného množstva vesmírov, ktoré existujú vedľa seba. Iní zas veria v Boha, alebo v tomto prípade vyššiu silu, ktorú nazývajú “dizajnér”. Držiteľ Nobelovej ceny, Roger Penrose, napríklad verí, že vesmír je vo svojej podstate cyklický. Začína sa Veľkým treskom, pokračuje rozpínaním a v určitom bode sa zas zmrští do nekonečne malého bodu, aby vznikol ďalší Veľký tresk.
Komentáre