Mesiac nebol vždy takto vzdialený, ako je dnes. 2-miliardy rokov dozadu bol bližšie, tvrdia vedci. Dni boli výrazne kratšie!

Vedci po prvýkrát zistili vzdialenosť našej prirodzenej družice pred viac ako 2-miliardami rokov.

V akej vzdialenosti okolo nás mesiac obiehal v minulosti?
Zdroj: NASA, Unsplash (Henning Witzel), Úprava: Vosveteit.sk

Pomaly, ale isto, sa od nás Mesiac vzďaľuje, čo spôsobuje spomalenie rotácie našej Zeme okolo svojej osi. V minulosti sa teda naša prirodzená družica nachádzala bližšie, čo vedci dokážu zistiť analýzou hornín a fosílií. Problém je, že čím ďalej do minulosti sa vedci pokúšajú pozrieť, tým sa stáva určenie vzdialenosti Mesiaca náročnejšie.

Mesiac vznikol krátko po vzniku Zeme. Akceptovanou teóriou je kolízia našej planéty s iným telesom o veľkosti Marsu. Gigantická kolízia vyvrhla do vesmíru veľkú časť materiálu, z ktorej sa postupne formoval Mesiac. Hoci scenár kolízie vedci nevylučujú, podľa nedávno publikovanej teórie mohla naša prirodzená družica vzniknúť okamžite.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Simulácia ukázala, že obrovské vesmírne zrážky dokážu ihneď na obežnú dráhu umiestniť satelit, ktorý by mal približne rovnakú hmotnosť a obsah železa, ako náš Mesiac. Takéto teleso by sa dostalo na Rocheovu medzu – najmenšiu možnú vzdialenosť, v ktorej môže teleso obiehať okolo planéty bez toho, aby ho roztrhali slapové sily. V prípade našej Zeme predstavuje Rocheova medza vzdialenosť približne 18-tisíc km. Je možné, že sa v minulosti Mesiac nachádzal ešte o čosi bližšie, no zatiaľ toto tvrdenie vedci nedokážu stopercentne potvrdiť.

Ako vyzeral Mesiac pred 2,5-miliardami rokov?

Vedcom z Utrecht University sa však podarilo nahliadnuť takmer 2,5-miliárd rokov dozadu a zistiť nielen polohu mesiaca, ale aj dĺžku dňa v tej dobe. Dokázali to analýzou prastarých sedimentov v západnej Austrálii. Podarilo sa im identifikovať vrstvy bohaté na železo, striedajúce sa s vrstvami bohatšími na íl. Podľa autorov štúdie toto striedanie vrstiev poukazuje na periodické zmeny v obežnej dráhe Zeme a sklonu jej osi.

Striedanie vrstiev ovplyvnilo distribúciu radiácie, ktorú naša planéta dostáva od Slnka a tým pádom ovplyvnili aj podnebie planéty. V tomto prípade je ale dôležité to, že sa tieto striedania postupom času menili. Zmeny priamo súvisia so slapovými silami existujúcimi v sústave Zem-Mesiac. Ich zmena teda ukazuje to, ako sa naša prirodzená družica postupom času vzďaľovala.

„Dnes je táto vzdialenosť približne 384 300 kilometrov. V priemere, samozrejme, pretože Mesiac nerobí okolo Zeme dokonalý kruh. Jeho obežná dráha je elipsa. Počas časového intervalu, ktorý sme študovali, bola vzdialenosť Zem-Mesiac oveľa kratšia a to približne 321 800 kilometrov. Ukázalo sa, že táto vzdialenosť je v súlade s vylepšeným modelom histórie systému Zem-Mesiac, ktorý nedávno zverejnili francúzski astronómovia. “ vysvetľuje Margriet Lantink, jedna z autorov štúdie.

Deň v minulosti nemal 24 hodín, ale výrazne menej

Vzdialenosť ku ktorej sa vedci dopracovali súhlasí s vylepšeným modelom publikovaným francúzskymi astronómami. Menila sa nielen vzdialenosť Mesiaca, ale aj dĺžka dňa Zeme. Dnes deň trvá 24 hodín, no v minulosti trval len 17 hodín. Pred 2,5-miliardami rokov si Zem prešla niekoľkými pravidelnými klimatickými zmenami. Tie spôsobila zmena planetárnej orbity.

Čo sa však dnešného otepľovania týka, Lantink vysvetľuje, že toto otepľovanie nemá astronomickú príčinu. Prebieha oveľa rýchlejšie než v minulosti a my sme zaňho zodpovední.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre