Mars bol modrou planétou ešte predtým, ako sa „narodila“ Zem. Vedci odkrývajú ďalšie tajomstvo susednej planéty
Podľa nového výskumu sa Mars mohol zrodiť ako modrý a vodou pokrytý svet dávno predtým, ako sa Zem vôbec sformovala.
Obdobie krátko po vzniku Marsu sa v astronómii považuje za pomerne často prehliadanú kapitolu v histórii planéty. Nedávna štúdia naznačuje, že sa červená planéta mohla narodiť modrou dlho predtým, než Zem ukončila svoju formáciu.
V rámci novej štúdie vedci z Arizona State University prišli na to, že prvotná atmosféra planéty bola oveľa hustejšia a skladala sa primárne z molekulárneho vodíku. Drasticky sa teda líšila od dnešnej, tenkej atmosféry, v ktorej prevláda oxid uhličitý. Práve zloženie marťanskej atmosféry mohlo hrať mimoriadne dôležitú úlohu pri regulovaní podnebia. Molekulárny vodík je totiž mimoriadne silným skleníkovým plynom.
„Veľa pozorovaní naznačuje prítomnosť tekutej vody na povrchu Marsu pred niekoľkými miliardami rokov, čo je paradoxom. Dnes by voda na povrchu planéty zamrzla a v minulosti žiarilo Slnko o približne 30% menej, než dnes,“ vysvetľuje Steve Desch, ktorý sa podieľal na výskume.
Dodáva, že plyny ako napríklad oxid uhličitý, by zamrzli rovnako ako voda. V tomto prípade je molekulárny vodík šikovný spôsob ako stabilizovať podnebie planéty a umožniť existenciu kvapalnej vody. Voda existujúca v podmienkach mladého Marsu mohla mať pomerne vysoké teploty, vysvetľujú vedci. Na povrchu planéty sa mohla udržať niekoľko miliárd rokov, až kým vodík neunikol do vesmíru.
„Podľa výpočtov tímu je molekulárny vodík dostatočne silný skleníkový plyn na to, aby umožnil veľmi skorým teplým až horúcim vodným oceánom, aby boli stabilné na povrchu Marsu po mnoho miliónov rokov, kým sa vodík postupne nestratil vo vesmíre.“, vysvetľujú vedci.
Autori štúdie vytvorili model evolúcie planéty zohľadňujúci horúce procesy spojené s vývojom planéty a prvej atmosféry a oceánov. Ten ukázal, že z roztavených hornín by mal vyjsť mix molekulárneho vodíka a vodnej pary. Zároveň sa ukázalo, že vodná para by sa v tomto prípade správala rovnako ako vodná para na Zemi.
Mars sa narodil ako modrá planéta
Znamená to, že vodná para skondenzovala v nižšej časti marťanskej atmosféry, zatiaľ čo v tých vyšších sa vytvorila suchšia vrstva. Molekulárny vodík ostal vo vyšších vrstvách a pomaly sa strácal do vesmíru.
Neprehliadnite
Z modelu si vedci odniesli jeden kľúčový poznatok. Vodná para kondenzuje a udržiava sa v atmosfére, molekulárny vodík túto schopnosť nemá, a preto uniká. Vďaka tejto informácií vedci dokázali priamo prepojiť ich model s pozorovaniami roveru Curiosity.
Vedci v tomto prípade sledovali pomer normálneho vodíka a „ťažkého“ vodíka, inými slovami deutéria. Vzorky z meteoritov pochádzajúcich z Marsu ukazujú približne rovnaký pomer vodíka a deutéria ako možno nájsť v oceánoch Zeme. To vedcom naznačilo, že voda oboch planét prišla z rovnakého zdroja.
Rover Curiosity však počas analýzy 3-miliárd rokov starej vzorky ílu na Marse objavil trojnásobne vyšší pomer, než majú oceány našej planéty. Takýto pomer mohla dosiahnuť planéta v prípade, že všetok vodík unikol do vesmíru. Deutérium je o niečo ťažšie, preto neuniklo až tak rýchlo.
Vodíková atmosféra Marsu mohla byť pre život na planéte výhodou. V polovici 20. storočia výskum ukázal, že prebiotické molekuly môžu rýchlejšie vznikať v atmosfére bohatej na vodík.
Komentáre