Sám sebe nepriateľom: Život na Marse mohol prekvitať, až kým nenastal prekvapivý zvrat
V novej štúdii vedci z University of Arizona ukazujú, ako mohol byť Mars krátko po vzniku vhodným miestom pre mikróby.
Na Zemi žije druh extrémofilných organizmov, ktoré sú schopné prežiť aj v tých najnehostinnejších podmienkach, aké vie naša planéta ponúknuť. Podľa novej štúdie z University of Arizona mohli podobné organizmy existovať aj na Marse.
Stále viac štúdií sa prikláňa k názoru, že Mars krátko po svojom vzniku predstavoval vhodné prostredie pre život, hoci nie tak komplexný ako na Zemi. Na povrchu dnes už červenej planéty existovala voda a aj atmosféra bola oveľa hustejšia, než je tomu dnes. Lenže čo spôsobilo vyhubenie? Odpoveď je zaujímavejšia, než by ste predpokladali.
Autori novej štúdie prízvukujú, že pracujú len s predpokladom, že život na povrchu planéty existoval. Zatiaľ totiž vedecká komunita nemá v rukách žiadne dôkazy o existencií života za hranicami našej planéty. Ak by ale existoval, podmienky pred 4-miliardami rokov na Marse mohli byť pre určitú formu mikróbov priaznivé. Obzvlášť pre špecifický druh.
„Naša štúdia ukazuje, že podmienky pod povrchom mladého Marsu mohli byť s vysokou pravdepodobnosťou priaznivé pre určitú formu metanogenických mikróbov,“ vysvetľujú autori štúdie.
Tieto druhy mikróbov získavajú chemickú energiu z prostredia a vylučujú metán ako odpadovú látku. Podobné druhy organizmov žijú aj u nás na Zemi pri hydrotermálnych ventiloch na dne oceánov. Mikróby podporujú celé ekosystémy, ktoré sa naučili žiť pri obrovskom tlaku, nízkych teplotách a úplnej temnote.
Pomocou počítačových modelov sa vedci pokúsili tieto ekosystémy simulovať, pričom pracovali so simuláciami marťanskej kôry, atmosféry a celkového podnebia. Pomocou modelu sa im podarilo zistiť, že ideálne prostredie pre mikróby ležalo v prvých stovkách metrov pod povrchom planéty. Tu však nastáva problém.
Neprehliadnite
Sám sebe nepriateľom
Vedci zároveň skúmali aj to, ako sa navzájom ovplyvňujú procesy nad povrchom a pod ním. Na základe toho dokázali predpovedať, ako by planéta reagovala na prekvitajúcu komunitu mikroskopických organizmov. Spočiatku mohol život prekvitať, no jeho existencia v určitom bode odštartovala globálne ochladzovanie. To hnalo mikróby hlbšie a hlbšie pod zem, až kým nevymreli.
„Výsledky simulácií ukazujú, že biologická aktivita mikróbov by zmenila atmosféru Marsu mimoriadne rýchlo, pravdepodobne v stovkách až tisícoch rokov,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Boris Sauterey.
Nižšie teploty by vyvolali dobu ľadovú a pomerne skoro by z planéty urobili svet nevhodný pre život. Následne Mars prišiel aj o svoju atmosféru a mikróby o svoju potravu, ktorou bol vodík. Od toho momentu ťažko povedať, ako dlho si planéta dokázala vhodné podmienky udržať.
Stopy života na Marse momentálne hľadá aj rover Perseverance. Americká NASA plánuje vyslať na červenú planétu misiu, ktorá by vzorky zobrala a následne doniesla späť na Zem. V laboratóriách vedci vzorky preskúmajú a pokúsia sa povedať, či sa na planéte niekedy nachádzal život alebo nie.
Komentáre