Je zabúdanie spomienok chybou alebo funkciou nášho mozgu? Toto prezradil nový expriment
Zabúdanie nemusí byť chyba či neschopnosť nášho mozgu, hovoria vedci. Dopĺňajú, že môže ísť o užitočnú funkciu, ktorá nám pomáha riešiť nové situácie.
Každý z nás už v živote aspoň raz na niečo zabudol a zákony schválnosti nám hovoria, že to väčšinou príde v tú najmenej vhodnú dobu. Určite nikoho nepoteší, ak mu z hlavy vyšumí dôležitá informácia, no výskumníci z Trinity College Dublin tvrdia, že to v skutočnosti nemusí byť až také zlé.
Už dlhšie existuje vo vedeckých kruhoch teória, podľa ktorej je zabúdanie v skutočnosti istou formou učenia. V rámci novej štúdie vedci navrhli experiment, ktorý sa rozhodol túto myšlienku preskúmať hlbšie. Teória o učení sa pomocou zabúdania uzrela svetlo sveta minulý rok. Neurológovia prišli s názorom, že zabúdanie, teda zmena schopnosti mozgu získať prístup ku konkrétnym spomienkam, sa zakladá na predvídavosti a environmentálnej spätnej väzbe. Nejde teda o chybu, ale funkciu mozgu, vďaka ktorej tento orgán dokáže dynamicky interagovať s dynamickým prostredím.
Žijeme v neustále sa meniacom svete a v tomto kontexte je vypustenie spomienok z hlavy prínosom. Vedci argumentujú, že zabudnutie môže v konečnom dôsledku viesť k flexibilnejšiemu správaniu a lepšiemu rozhodovaniu. Častokrát totiž informácie nadobúdame za okolností, ktoré nie sú úplne relevantné pre súčasnú situáciu, v ktorej sme sa ocitli.
Inými slovami povedané, teória je teória a prax zase prax. Ak sa ocitneme v situácii, pri ktorej existuje napríklad šanca zranenia, podľa vedcov je lepšie, ak si nespomenieme, čo sme sa naučili v minulosti. To nám umožňuje zhodnotiť situáciu bez zaujatosti a učiniť čo najlepšie rozhodnutie na základe informácií, ktoré máme k dispozícii v danom momente.
Môže byť pre nás zabúdanie prospešné?
Autori novej štúdie skúmali, či je každodenné zabúdanie pre nás prospešné alebo nie. Presnejšie sa zamerali na formu zabúdania, ktorú nazývame retroaktívna interferencia. Tá sa objavuje, ak sa za krátky časový úsek stretneme s odlišnými zážitkami. To môže viesť k tomu, že zabudneme na nedávno vytvorené spomienky.
Neprehliadnite
V experimente si museli laboratórne myši spojiť určitý objekt s konkrétnym kontextom alebo miestnosťou. Následne museli reagovať, ak sa nenachádzal v pôvodnom kontexte. Tu si vedci všimli, že myši mali tendenciu na tieto asociácie zabudnúť, ak nový vnem priamo „súperil“ s prvou spomienkou.
„Spomienky sú uložené v skupine neurónov, ktoré označujeme ako engramy. Ak si na niečo úspešne spomenieme, dochádza k reaktivácii týchto neurónov. Zabúdame, ak tieto neuróny nemožno aktivovať. Nové štúdie preukazujú, že spomienky sú stále v našej hlave, no ak mozog tieto konkrétne neuróny nevie aktivovať, potom si ich nedokážeme spätne vybaviť,“ tvrdí vedúci štúdie, doktor Tomás Ryan.
V rámci experimentu vedci zistili, že manuálnou aktiváciou engramu (pozn. redakcie: ide o skupinu mozgových buniek, ktoré uchovávajú špecifickú spomienku) dokázali myši vrátiť zabudnutú spomienku. Inými slovami, vedci zistili, že je možné zvrátiť stratu pamäti. Zároveň sa ukázalo, že ak sa myš naučila informáciu, ktorá s predchádzajúcou súvisela, zabudnutá spomienka sa dokázala prirodzene „omladiť“.
„Naše zistenia podporujú myšlienku, že konkurencia medzi engramami ovplyvňuje vybavovanie a že zabudnutá pamäťová stopa môže byť reaktivovaná prirodzenými aj umelými podnetmi, ako aj aktualizovaná novými informáciami.“, dopĺňa Ryan.
Komentáre