SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Deviata planéta sa už nemá kde schovať: Vyvracia obšírny prieskum jej existenciu?

V posledných rokoch veľa výskumníkov pátralo po takzvanej deviatej planéte, no neúspešne. Je pátrane na konci?

V posledných rokoch sa astronómovia snažili nájsť stopy záhadnej deviatej planéty, no bez úspechu. Teórie sa rôznia, podľa niektorých ide o planétu o veľkosti Marsu obiehajúcu medzi planétami Jupiter a Saturn, iné teórie zas hovoria, že deviata planéta je hnedým trpaslíkom, ktorý mieri dovnútra Slnečnej sústavy, píše universetoday.com.

Problém je, že ak by bola deviata planéta výrazným telesom, už by si ju vedci isto všimli. Niektorí preto uvažujú nad tým, že ide o oveľa menšie teleso, ktoré sa nachádza niekde na okraji sústavy. Celkovo sa však predstava ďalšej planéty v Slnečnej sústave považuje za nepravdepodobnú a tejto teórii nepomáhajú ani nové výskumy. Vedci vykonali naozaj obšírne prieskumy oblohy a aj napriek tomu nenašli stopu o existencii tohto zvláštneho telesa.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Jednou stopou, ktorej sa vedecké skupiny držali, sú zvláštne obežné dráha vzdialených drobných objektov, ktoré akoby boli narušené gravitáciou telesa o hmotnosti približne päťnásobku Zeme. Toto teleso by podľa teórií malo byť vzdialené od niekoľkých stoviek po tisíce astronomických jednotiek. Inými slovami povedané, takáto planéta by bola tak akurát veľká a tak akurát vzdialená na to, aby sa nedala nájsť tak ľahko. Takáto planéta by obiehala okolo Slnka mimoriadne pomaly, až tak, že by ju nebolo možné nájsť na základe jedného setu pozorovaní.

Definitívna odpoveď?

Vo svojej novej štúdii vedci z Cornell University naznačujú, že záhadná deviata planéta už nemá veľa miest, kde by sa mohla schovávať. Ich práca sa pokúsila odhaliť akékoľvek planéty, ktoré by sa mohli nachádzať na samotnom okraji Slnečnej sústavy. V rámci práce študovali tepelné emisie a pohyb potenciálnych planét pomocou dvoch mimoriadne citlivých nástrojov IRAS (InfraRed Astronomical Satellite) a vesmírneho teleskopu AKARI. V oboch prípadoch by dokázali prístroje zachytiť planétu vzdialenú až 8-tisíc astronomických jednotiek. Jedna astronomická jednotka je vzdialenosť Zeme od Slnka, čiže približne 150-miliónov km.

Medzi oboma prieskumami uplynula doba vyše 20 rokov, čo vedcom umožnilo odhaliť aj na prvý pohľad nepatrný pohyb objektov. V štúdii našli 535 potenciálnych kandidátov na dlho hľadanú deviatu planétu. Ale žiaden z nich nebol dostatočne silným na to, aby si vyžiadal ďalšie pozorovania. Vo všetkých prípadoch sa kandidáti nachádzali vo vzdialenosti do tisíc astronomických jednotiek s hmotnosťou o čosi menšou ako planéta Neptún. To by mali byť charakteristiky deviatej planéty.

Ako už bolo spomínané, ani jeden prípad sa neukázal ako sľubný a hodný ďalšej štúdie. Väčšina pozorovaných objektov sa ukázala byť zhlukom plynu, ktorý nie je viditeľný, no žiari v infračervenom spektre. Nejde teda o planéty, ale o pozostatky dávnej hmloviny. Hoci výskum priamo existenciu deviatej planéty nevylučuje, výsledky naznačujú, že ak by existovala, tak by ju vedci dokázali objaviť.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close