Čo sa stane, keď sa zo Slnka stane biely trpaslík? Našu sústavu už nespoznáte
Astronómovia vysvetľujú, čo všetko sa udeje, keď Slnku dôjde palivo a dostane sa na koniec svojho života.
Slnko jedného dňa zanikne, no ešte prejde transformáciou, ktorá niekoľkokrát zmení jeho tvár. Nakoniec naše Slnko skončí ako biely trpaslík, mŕtve jadro hviezdy. Lenže čo všetko sa odohrá ešte predtým?
Ako vysvetľuje portál Universe Today, momentálne má naša centrálna hviezda približne 4,6-miliárd rokov. Nachádza sa v hlavnej postupnosti, čo znamená, že funguje tak, ako má a v jadre spája atómy vodíka do hélia. Vodíkové palivo sa aj napriek enormnej veľkosti Slnka jedného dňa minie. Predpokladá sa, že palivo našej hviezde dôjde za 5-miliárd rokov.
Keď Slnku dôjde vodík, stratí časť svojej hmotnosti a gravitácia už nebude dostatočne silná na to, aby udržala energiu vyrážajúcu von z jadra Slnka. Všetky hviezdy fungujú na udržiavaní delikátnej rovnováhy medzi silou tlačiacou von, ktorá vzniká jadrovou fúziou a silou ťahajúcou dnu, ktorou je gravitácia. Po piatich miliardách rokov Slnko túto rovnováhu stratí.
So slabšou gravitáciou sa stane to, že sa hviezda začne nafukovať. V tomto bode prechádza do fázy červeného obra, čo znamená koniec pre všetky planéty vo vnútornej sústave. Takmer určite červený obor pohltí Merkúr a Venušu. Ako dopadne Zem. zatiaľ nie je tak jasné. Rozpínajúce sa Slnko môže našu planétu pohltiť, no zároveň nemusí. Jedno je však isté, život na planéte možný nebude.
Čo sa deje po červenom obrovi?
Fáza červeného obra potrvá podľa modelov približne miliardu rokov. Následne nastane séria rapídnych zmien, počas ktorých sa Slnko zmrští a opäť expanduje. Počas tohto procesu Slnko zhodí svoje vonkajšie vrstvy. Ostane po ňom len drobná hviezda, ktorú voláme biely trpaslík.
Neprehliadnite
Slnko pohltí vnútorné planéty a možno aj tú našu. Čo sa však stane s ostatnými planétami, ktoré prežili divadlo skazy a teraz obiehajú okolo bieleho trpaslíka? Ako vysvetľujú vedci, väčšina hviezd vo vesmíre skončí ako biely trpaslík a väčšina objektov v sústave dokáže túto transformáciu prežiť. Otázkou je, čo sa deje potom.
Vedci pozorovali, že ak sa v sústave bieleho trpaslíka dostal asteroid alebo planéta či mesiac, blízko k hviezde, silná gravitácia roztrhla objekt na kusy. Astronómovia si opakovane všimli pozostatky planét, ktoré znečisťovali povrch bielych trpaslíkov. Keď sú menšie vesmírne objekty trhané na kusy, zvyknú do seba narážať, kým z nich neostane len prach. Tento prach vytvorí disk obiehajúci okolo bieleho trpaslíka.
Astronómovia popritom pozorovali aj celé planéty a väčšie plynné obry, ako obiehajú okolo bieleho trpaslíka. V prípade našej sústavy, astronómovia predpokladajú, že asteroidy v hlavnom asteroidovom páse medzi Marsom a Jupiterom skončia ako potrava pre bieleho trpaslíka. Aj niektoré mesiace Jupitera by sa mohli uvoľniť a skončiť ako prach v disku okolo bieleho trpaslíka.
Komentáre