SpravodajstvoVeda a výskum

Čo sa deje v našom mozgu počas migrény? Prvá štúdia svojho druhu odhaľuje drobné zmeny

Autori novej štúdie využili magnetickú rezonanciu s vysokým rozlíšením na to, aby študovali pacientov trpiacich migrénou.

Po prvýkrát v histórii sa v rámci nového výskumu podarilo zachytiť zmeny, ktoré nastávajú v mozgu počas migrény, informuje Rádiologická spoločnosť Severnej Ameriky.

Pod migrénou sa rozumejú záchvatovité bolesti hlavy, ktoré sú vo väčšine prípadov jednostranné a prejavujú sa silnou pulzujúcou bolesťou. Začínajú sa prevažne ráno a môžu trvať až niekoľko dní. Migréna môžu byť sprevádzané aj ďalšími symptómami, napríklad zvracaním, bolesťami brucha alebo hnačkou.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Zmeny sa prejavujú v mozgu zväčšeným perivaskulárnym priestorom. Ako vysvetľujú autori štúdie, tieto zmeny sú u ľudí trpiacich migrénami pomerne výrazné. Migréna je pomerne bežná a keď ju dostaneme, ťažko sa dokážeme na niečo sústrediť. Okrem bolesti hlavy môžu migrény vyvolať nevoľnosť, celkovú slabosť a citlivosť na svetlo. Podľa dostupných informácií chronické migrény sťažujú život až 148-miliónom ľudí po celom svete.

Perivaskulárne priestory sú oblasti okolo ciev v mozgu, ktoré sú vyplnené tekutinou. Nachádzajú sa najčastejšie v bazálnej ganglii a bielej hmote veľkého mozgu a pozdĺž optického traktu. Ovplyvniť ich môže niekoľko rôznych faktorov, napríklad zápal či abnormality hematoencefalickej bariéry. Ak nastane zväčšenie perivaskulárnych priestorov, môže to byť signál cievnej choroby.

Sledovanie mikroskopických zmien

V rámci štúdie vedci použili mimoriadne detailnú magnetickú rezonanciu na to, aby študovali mikrovaskulárne zmeny pri odlišných typoch migrén. Ide o prvú štúdiu svojho druhu, ktorá využíva magnetickú rezonanciu s vysokým rozlíšením na štúdium migrény.

„7T MRI zariadenie dokáže vytvoriť zábery mozgu v oveľa vyššom rozlíšení, než bežné MRI prístroje. Zároveň vďaka nemu dokážeme pozorovať oveľa menšie zmeny, ktoré sa počas migrény v mozgu odohrávajú,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Wilson Xu.

V rámci monitorovania vedci sledovali 10 pacientov s chronickou migrénou, 10 pacientov s epizodickou migrénou a 5 zdravých ľudí ako kontrolnú skupinu. Všetci boli vo veku od 25 do 60 rokov. Počas sledovania si všimli zväčšenie perivaskulárnych priestorov uprostred bielej mozgovej hmoty a bazálnej ganglie.

Čo sa deje v našom mozgu počas migrény?
Zdroj: RSNA

Všimli si, že pacienti s migrénou mali zväčšené perivaskulárne priestory v porovnaní s kontrolnou skupinou. Autori štúdie majú hypotézu, že zväčšenie týchto priestorov môže naznačovať narušený glymfatický systém, ktorý slúži na vyplavovanie odpadových látok z nervového systému. Na to slúžia práve perivaskulárne priestory. Či to však priamo zodpovedá za vznik migrény ostáva nateraz neznáme.

Autori štúdie vysvetľujú, že na pochopenie migrény potrebujeme ďalšie testy s väčším množstvom dobrovoľníkov. Zároveň by bola vhodná štúdia, ktorá by pacientov s migrénami sledovala na dlhšom časovom úseku, aby dokázali vedci zistiť, či zmeny  mozgu nejakým spôsobom ovplyvňujú vývoj a typ migrény.

„Perivaskulárne priestory sú súčasťou systému čistenia tekutín v mozgu,“ povedal Xu. „Štúdium toho, ako prispievajú k migréne, by nám mohlo pomôcť lepšie pochopiť zložitosť toho, čo spôsobuje migrény.“

Po objavení vzťahu medzi mikroskopickými zmenami v mozgu a migrénou by mohli vedci objaviť lepšie spôsoby, ako migrénu diagnostikovať a následne aj liečiť.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close