Náš mozog môže pracovať ako kvantový počítač. Máme na dosah tajomstvo vedomia, tvrdia vedci!
Výskumníci z Trinity College Dublin prichádzajú s teóriou, ktorá ak sa potvrdí, tajomstvo vedomia nám bude na dosah.
Tajomstvá ľudského vedomia môžu byť už čoskoro odhalené. Vedci z Trinity College Dublin totiž veria, že náš mozog funguje ako kvantový počítač. K tomuto tvrdeniu sa dostali pomocou myšlienky, ktorou chcú dokázať existenciu kvantovej gravitácie. Fungovanie nášho mozgu na princípe kvantových zákonov by zároveň mohlo vysvetliť to, prečo sme stále lepší ako superpočítače, ak hovoríme o rozhodovaní sa v nečakaných udalostiach, alebo učení sa niečoho nového.
Vedci merali mozgové funkcie, ktoré sa spájajú s krátkodobou pamäťou a uvedomením, ktoré je pre nás ľudí typické. Naznačujú, že kvantové procesy môžu hrať úlohu aj v tomto smere. Práca autorov je zatiaľ čisto teoretická, no ak by ju dokázali potvrdiť, získali by sme kľúč k tomu, ako náš mozog funguje a ako ho môžeme udržiavať v dobrej kondícii, či dokonca liečiť. Potvrdenie ich teoretickej práce si však vyžiada obšírny multidisciplinárny prístup.
„Na začiatku bola idea. Idea vyvinutá pre experimenty, ktoré chceli dokázať princípy kvantovej gravitácie,“ vysvetľujú autori štúdie.
Vedci počas experimentov študovali špeciálnu tekutinu v mozgu, ktorá sa prirodzene buduje v orgáne. Popritom sledovali protónové spiny pomocou magnetickej rezonancie. Všimli si signály, ktoré pripomínali tlkot srdca. Zvláštnosťou v tomto prípade je to, že podobné signály sa normálne pomocou MRI zachytiť nedajú. Autori štúdie veria, že sa tentokrát objavili len preto, lebo spiny protónov boli kvantovo previazané.
Kvantový mozog
Kvantové previazanie je fenomén kvantovej fyziky. Ak sa zmení vlastnosť jednej častice, potom nastane rovnaká, no obrátená zmena v druhej kvantovo previazanej častici. Táto zmena sa podľa teórie prejaví okamžite, bez ohľadu na vzdialenosť medzi dvoma kvantovo previazanými časticami. Podľa hypotéz sa v tomto prípade informácia šíri rýchlejšie ako svetlo.
„Ak je kvantové previazanie jediným možným vysvetlením, potom to znamená, že mozgové procesy reagovali s jadrovými spinmi a sprostredkovali medzi nimi previazanie. Z toho usudzujeme, že mozgové funkcie musia byť vo svojej podstate kvantovými procesmi,“ tvrdí doktor Christian Kerskens, vedúci štúdie.
Merané mozgové funkcie vznikali aj v prípade krátkodobej pamäte alebo nášho uvedomenia. Preto sa v rámci štúdie predpokladá, že kvantové procesy sú mimoriadne dôležitou súčasťou našich kognitívnych a vedomých mozgových funkcií. Ako už bolo spomenuté, ak by sa teória potvrdila, dokázali by sme vysvetliť, prečo v niektorých oblastiach prekonávame aj tie najvýkonnejšie superpočítače.
Neprehliadnite
„Experimenty sme vykonali len 50 metrov od auly, kde Schrodinger prednášal svoje slávne teórie o živote,“ hovoria autori.
Výskum má mimoriadny potenciál odhaliť tajomstvá biológie, ale aj nášho vedomia. Prečo existuje vedomie sa dnes radí medzi jednu z najväčších záhad nielen biológie, ale aj vedy ako takej.
Komentáre