Čo sa deje v mozgu počas denného snívania?
Vedci študovali, čo sa deje v mozgu myší, keď majú bdelé sny. Niečo podobné sa odohráva aj v tom našom.
Možno to poznáte, len tak si v tichosti sedíte a váš mozog z ničoho nič zablúdi k niečomu úplne inému, že nevnímate realitu naokolo vás. Napríklad prežije nejakú starú spomienku alebo znovu zažije niečo, čo sa udialo nedávno. Ide o fenomén, ktorý voláme „daydream“, teda denné snívanie.
Rozmýšľali ste ale niekedy nad tým, čo sa deje vo vašom mozgu, keď nás prenesie mimo realitu? Práve toto zaujímalo vedcov z univerzity Harvard.
Výskumníci sledovali aktivitu neurónov počas denného snívania
Aby vedci našli odpoveď na to, čo sa deje v mozgu počas denného snívania, výskumníci sledovali aktivitu neurónov vo vizuálnej kôre mozgu myší, zatiaľ čo zvieratá zostali v pokojnom stave bdenia. Štúdiom mozgovej aktivity myší vedci odhalili, že ich neuróny sa správali odlišným spôsobom, ako keď boli hlodavce „koncentrované“. Celkovo sa im podarilo identifikovať aktivitu 7 000 neurónov v ich zrakovej kôre.
Počas experimentu myšiam dali opakovane sledovať jeden z dvoch obrázkov, pričom medzi tým, ako výskumníci prepínali obrazovku, bola minútová prestávka, kedy hľadeli na šedú obrazovku.
„Chceli sme vedieť, ako tento proces snívania prebieha na neurobiologickej úrovni a či by tento fenomén mohol zohrávať dôležitú úlohu v procese učenia a ukladania spomienok.“, uviedla Nghia Nguyen.
Vedci zistili, že keď sa myš pozrela na obrázok, neuróny vystrelili v špecifickom vzore a vzory boli dostatočne odlišné na to, aby rozlíšili jeden obrázok od druhého. No to nie je jediné zistenie, na ktoré prišli. Ďalej odhalili, že keď sa myš pozerala na šedú obrazovku, neuróny vykazovali vzor aktivácie podobný tomu, ako keď sa myš pozerala na obrázok. To naznačuje, že myš premýšľala, resp. snívala o obrázku, ktorý videla predtým. Toto snívanie nastalo iba vtedy, keď bola myš uvoľnená.
Neprehliadnite
„Tieto neuróny vystrelili podobným spôsobom, ako keď sa myš pozrela na skutočný obrázok, čo naznačuje, že myš o obrázku premýšľala alebo snívala,“, približujú výskumníci.
Treba ale uviesť, že myši snívali viac o poslednom obraze, ktorý videli, a zároveň mali viac bdelých snov na začiatku dňa ako na konci, keď už každý obraz videli mnohokrát.
Reakcia mozgu sa postupne menila
Zaujímavé je, že vzory aktivít počas prvých pár snov myši predpovedali, ako bude reagovať mozog na to, keď uvidí obraz znova. Postupom času sa ale tieto „neurálne modely“ menili, až kým nedošlo ku aktivácii úplne inej sady neurónov, čo je fenomén, ktorý výskumníci nazvali „reprezentačný drift“. Znamená to, že existuje odchýlka v tom, ako mozog reaguje na rovnaký obraz v priebehu času.
Výskumníci hovoria, že výsledky ich práce ponúkajú predbežné dôkazy, že takéto sny vedia formovať budúcu reakciu mozgu na to, čo vidíme. Inými slovami, závery práce naznačujú, že snívanie za bdela môže hrať úlohu v mozgovej plasticite — schopnosti mozgu prispôsobiť sa novým skúsenostiam. Vedci ale podotýkajú, že tento vzťah musí byť ešte potvrdený ďalšími experimentami.
Komentáre