Čo sa deje s mozgom keď starneme? Výskumníci objavili podstatný lipid, ktorý hrá v procese dôležitú úlohu

Starnutie je sprevádzané vyšším rizikom vývoja závažných ochorení. Dá sa tento proces spomaliť?

Čo sa deje v mozgu počas starnutia?
Zdroj: Salk Institute

Starnutie so sebou nesie množstvo zmien, napríklad v metabolizme, strese alebo zápalových reakciách. Vedci z inštitútu Salk odhalili ďalšiu významnú zmenu, ktorá naše telo ovplyvňuje počas starnutia.

V mozgu sa nachádza druh lipidov, ktoré sa označujú ako SGDG a ich úlohou je potláčať zápaly, ktoré by sa mohli v orgáne vyskytnúť. Postupom času však populácia týchto lipidov upadá. Tento pokles by sa mohol priamo viazať na ochorenia, ktoré vznikajú s vysokým vekom, no zároveň by mohol lekárom poskytnúť možnosť, ako proti podobným chorobám bojovať.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Lipidy SGDG majú pri starnutí významnú úlohu. Objavením tejto skupiny lipidov sa však pýtame, či sme neprehliadli aj ďalšie kritické faktory. Naša štúdia síce prináša nejaké odpovede, no aj iné výskumy by sa mali v budúcnosti do tejto problematiky ponoriť hlbšie,“ vysvetľuje Alan Saghatelian, jeden z autorov štúdie.

Lipidy sa inak označujú aj ako tuky a sú dôležité pre vývoj, štruktúru a funkciu zdravého mozgu. Ak sú lipidy v mozgu zle regulované, ide spravidla o známku starnúceho alebo chorého mozgu. Na rozdiel od génov a proteínov sú ale lipidy slabo pochopené a mnohé výskumy ich prehliadali. V rámci štúdie vedci odhalili, že hladiny lipidov sú v mozgu starších myší oveľa iné ako v prípade mladých myší. Starnutím prechádzajú SGDG výraznými zmenami. Zároveň však môžu byť tieto druhy lipidov kľúčom k regulovaniu starnutia.

Regulovanie starnutia

V rámci novej štúdie preto vedci spojili štúdiu lipidov so štrukturálnou chémiou a pokročilou analýzou dát. V prvom kroku zistili profily lipidov v myšacích mozgoch, ktoré sa líšili vekom. Najmladšia skúmaná myš mala len mesiac, najstaršia 18 mesiacov. Následne tím vytvoril molekuly SGDG a zisťoval ich biologickú aktivitu.

„Po prvýkrát sme si lipidy SGDG všimli v 70. rokoch, no len málo štúdií sa im potom venovalo. V podstate sme na ne zabudli a chýbali aj v databáze lipidov. Nikto nevedel, že by mohli hrať tak dôležitú úlohu pri starnutí,“ tvrdí Dan Tan, spoluautor štúdie.

Zároveň dodáva, že by sme mohli tieto lipidy aj liečiť. Analýza totiž ukázal, že majú protizápalové vlastnosti, ktoré chránia pred vývojom rozličných neurodegeneratívnych ochorení. Hoci sa výskumy zamerali na mozog myší, vedci objavili SGDG aj v mozgoch človeka a primátov. Predpokladá sa, že aj v našich mozgoch hrá dôležitú úlohu.

Autori štúdie však vysvetľujú, že treba ďalšie výskumy. Až tie zistia, či aj v našich mozgoch hrajú podobnú úlohu. V nasledujúcich výskumoch sa vedci pokúsia zistiť, ktoré proteíny zodpovedajú za vytváranie SGDG lipidov, a ktoré proteíny ich rozkladajú. Na základe toho by mohli vedci objaviť novú genetickú aktivitu, ktorá súvisí priamo so spôsobom akým starne.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre