Ako má vyzerať exoplanéta vhodná pre život? Vedci našli odpoveď miliardy rokov v našej minulosti
Ako má vyzerať exoplanéta vhodná pre život? Nová štúdia vytvorila model, ktorý ukázal ideálnu kompozíciu jej atmosféry.
Sústava TRAPPIST-1 upútala pozornosť vedcov kvôli tomu, že sa nápadne podobá na tú našu. Niektorí dokonca predpokladajú, že jedna z planét, TRAPPIST-1e, by mohla mať vhodné podmienky pre život. Otázkou ostáva, či máme šancu zistiť, či sa na planéte nachádza život.
S príchodom Webbovho vesmírneho teleskopu sa výskumníci od objavovania planét presúvajú k ich charakterizácií, teda zisťovaniu podmienok, aké môžu na konkrétnom svete existovať. Ak chceme odhaliť podmienky na vzdialenej planéte, výskumníci sa najčastejšie spoliehajú na emisné spektrá, cez ktoré odhaľujú chemické zloženie atmosféry.
Keď svetlo prejde cez atmosféru exoplanéty, časť z neho je pohltená látkami v nej. Každá látka má svoj špecifický podpis, ktorý dokážu vedci zaznamenať. Pri hľadaní potenciálneho života na planéte, sa zameriavajú na tie látky, ktoré vznikajú len pomocou biologických procesov.
V tomto obore ale existuje určitá dávka kontroverzie, ako vysvetľuje portál Universe Today. Vedci v podstate používajú život na Zemi ako vzor a na základe toho charakterizujú obývateľnosť exoplanét. Výskumníci však postrehli, že naša planéta sa postupom času výrazne menila. Nová štúdia nám preto ukázala, ako by sme mohli objaviť stopy života na exoplanéte TRAPPIST-1 na základe toho, ako Zem vyzerala pred miliardami rokov.
“Sústava TRAPPIST-1 sa do hľadáčika vedcov dostala v roku 2016, keď sme objavili tri exoplanéty v sústave. Nasledujúci rok ich počet vzrástol na sedem. Ide o sústavu, v ktorej centre leží červený trpaslík, preto sa prirodzene objavujú otázky, či môže okolo týchto hviezd život existovať,” vysvetľujú vedci.
Ideálna kompozícia atmosféry
Červené trpaslíky sú menšie a o niečo chladnejšie hviezdy ako naše Slnko. Planéty sa teda musia nachádzať pri nich bližšie, ak chcú ležať v obývateľnej zóne hviezdy. Problémom ale môže byť výbušnosť týchto hviezd. Červené trpaslíky sú totiž známe častými solárnymi erupciami, čo môže spôsobiť problémy pre život na planéte.
Neprehliadnite
Červené trpaslíky sú ale najrozšírenejším typom hviezd v galaxii a astronómovia predpokladajú, že ak vo vesmíre existuje život, nájsť by sme ho mohli práve tam. Aj najbližšia hviezda k Slnku, Proxima Centauri, je červeným trpaslíkom.
Vedci ale nemajú jasno v tom, aké biologické stopy by mali v atmosférach týchto planét hľadať. Práve v tomto smere chcú vedci pátrať po chemickej kompozícii atmosféry, ktorá na Zemi existovala pred niekoľkými miliardami rokov.
Vytvorili model, ktorý ukázal, že ranné organizmy na Zemi by spotrebovávali vodík alebo oxid uhoľnatý, pričom by vytvárali uhľovodíky ako zdroj energie a metán ako odpadovú látku. Následne zohľadnili to, ako by sa plyny vymieňali medzi oceánom a teplotou. Zistili, že planéty s nižšími koncentráciami vodíku a oxidu uhoľnatého a s vyšším obsahom metánu môžu mať vhodné podmienky pre život.
Autori štúdie by mohli existenciu týchto látok využiť na odhalenie života za hranicami Slnečnej sústavy, napríklad aj na planétach okolo červených trpaslíkov.
Komentáre