„Zelené kosti“ z Norimbergu rozprávajú desivý príbeh: Odhalili archeológovia najväčší masový hrob v Európe?
Archeológovia objavili v masovom hrobe cez tisíc tiel a počet ešte porastie.
Archeológovia z univerzity ITV Grabungen približujú objav pravdepodobne najväčšieho masového hrobu, aký bol na území Európy objavený. Hrob sa našiel v centre mesta Norimberg a nachádza sa v ňom viac ako tisícka kostier obetí moru.
Masový hrob archeológovia našli v rámci rutinnej kontroly oblasti, v ktorej malo dôjsť k výstavbe nových apartmánov. Výskumníci mali podozrenie, že na tomto pozemku sa môžu nachádzať ľudské ostatky. V severnej časti skúmaného poľa na archeológov ale čakalo prekvapenie. Dokopy sa našlo osem masových hrobov, v ktorých sú pochované obete dvoch rozličných pandémií Čiernej smrti. Archeológovia plne odkryli tri hroby a štyri sa plánujú odkryť v nasledujúcich týždňoch.
Už od prvého momentu vedci videli na kostiach niečo zaujímavé, ich farbu. V priebehu niekoľkých storočí sa v oblasti nachádzalo niekoľko priemyslov na spracovanie kovov. To viedlo k vytváraniu depozitov obsahujúcich oxidy kovov, napríklad medi. Výskumníci po vykopaní hrobu teda videli, že kosti sú zelené.
Archeológovia rozdelili hroby na dve skupiny. Do prvej skupiny sa radil masový hrob 1, 2, 3 a 7. Tieto hroby sa nachádzali pod vrstvou tmavohnedého piesku. Predpokladá sa, že išlo o pôdu vykopanú pri výstavbe opevnenia okolo roku 1635. Druhá skupina obsahovala masové hroby 4, 5, 6 a 8. Tieto hroby musia byť o čosi mladšie.
Vznik masových hrobov súhlasí s pandémiou Čiernej smrti
Výskumníci majú zatiaľ v rukách len výsledky rádiokarbónového datovania masového hrobu číslo 4. Výskum ukázal, že masový hrob mohol vzniknúť niekedy medzi koncom 15. a začiatkom 17. storočia. V masovom hrobe číslo 2 vedci našli dve strieborné mince, ktoré indikujú rok 1622. V masovom hrobe 3 zas našli keramiku, ktorá súhlasí s datovaním.
Neprehliadnite
Výsledky teda poukazujú, že staršie masové hroby museli vzniknúť pri pandémii čiernej smrti medzi rokmi 1622 a 1634. Čo sa mladšej skupiny týka, tam vedci zatiaľ nemajú dostatok informácií. Kostry v masových hroboch 1 a 2 boli naukladané tesne vedľa seba. Dospelých umiestnili do hrobu v sediacej pozícii, pozdĺž južného konca hrobu. Na najspodnejšej línii sediacich ľudí sa nachádzalo ešte 9 ďalších tiel, opäť v sediacich pozíciách. Medzi nimi sa nachádzali ostatky malých detí, ktoré boli natlačené do priestoru tak, aby sa využil každý kus miesta. Pozdĺž východnej a západnej hrane hrobu sa nachádzali telá v ležatej polohe.
V druhom masovom hrobe vedci našli až 280 tiel. Archeológovia zároveň predpokladajú, že nejaký čas po pohrebe sa hrob vykopal a niekoľko tiel sa odtiaľ vybralo. Dnes teda nevieme s istotou povedať, koľko tiel sa tam nachádzalo. Vo všetkých hroboch vedci našli viac ako 1 000 tiel a predpokladá sa, že toto číslo porastie na 1 500. Vo všetkých prípadoch ide o obete Čiernej smrti, nebezpečnej pandémie, ktorá trápila ľudstvo od polovice 14. storočia.
Komentáre