Výskumníci získali najstaršie genetické dáta nášho predka: Čo nám povedia o evolúcii človeka?
Autori novej štúdie získali zo zubnej skloviny druhu Paranthropus robustus informácie, ktoré nám pomôžu tento druh umiestniť na evolučný strom človeka
Človek svoju evolučnú cestu začal v Afrike, no ako tvrdia autori novej štúdie, publikovanej na platforme bioRxiv, evolučné vzťahy medzi dnes už vyhynutými africkými predkami sú z veľkej časti záhadou a predmetom mnohých vedeckých diskusií. Najväčším problémom je v tomto smere nedostatok molekulárnych dát.
Autori štúdie vo svojej práci analyzovali doteraz najstaršiu genetickú informáciu získanú od akéhokoľvek hominina. Skúmaná genetická informácia pochádza od druhu Paranthropus robustus, ktorý žil v južnej Afrike pred približne 2,4-miliónmi rokov. Ide o druh, ktorého vedci našli len na území južnej Afriky. Predpokladá sa, že tento druh spolunažíval v Afrike aj s inými našimi predkami, napríklad Australopitekmi a druhmi Homo. Výskum vedcom pomáha zaradiť P. robustus na evolučný strom človeka.
Výskumníci v rámci štúdie skúmali zubnú sklovinu druhu, ktorú objavili v jaskyni Swartkrans, približne 40 kilometrov severozápadne od Johannesburgu. Z každého zubu dokázali vedci získať sekvencie stoviek aminokyselín, čím získali jedinečný pohľad na evolučné vzťahy P. robustus a ďalších homininov.
„Naše chápanie evolučných vzťahov homininov z období stredného až neskorého pleistocénu sa sáva čoraz jasnejšie, z veľkej časti aj vďaka sekvenovaniu starej DNA. Napriek tomu však vzťahy medzi skorými homininmi ostávajú neobjasnené,“ píšu autori štúdie vo svojej práci.
Lepšie chápanie nášho evolučného stromu
Štúdia dokázala, že tento druh bez pochýb patrí na evolučný strom človeka, no v tomto smere sa radí k našim vzdialenejším príbuzným. Autori štúdie zistili, že zuby patrili dvom jedincom mužského pohlavia. Predchádzajúce práce však na základe veľkosti kostí jedného označili ako ženu. Ďalší dvaja jedinci boli na základe vyššej koncentrácie chromozómu x v skúmaných proteínoch označení ako príslušníci ženského pohlavia.
Autori štúdie priznávajú, že hoci v rámci práce odhalili niekoľko záhad ohľadom našich evolučných predkov, v rukách nemajú dostatok dôkazov na to, aby druh Paranthropus robustus jasne umiestnili na evolučný strom človeka. Zároveň ostávajú evolučné vzťahy druhu s ďalšími našimi predkami do veľkej miery záhadou.
Neprehliadnite
„Výsledky našej štúdie môžu pomôcť adresovať dlhotrvajúce kontroverzie ohľadom diverzity homininov počas obdobia plio-pleistocén,“ píšu autori.
Plio-pleistocén je neformálne označenie pre pseudoobdobie, ktoré začalo pred približne 5-miliónmi rokov. Kombinuje časové osi dvoch oficiálne definovaných období, pliocénu a pleistocénu. Výskumníci aj naďalej pokračujú vo svojom výskume. Takzvaná „kolíska ľudstva“ doteraz výskumníkom poskytla množstvo fosílií našich predkov, no najväčšiu diverzitu objavili na náleziskách východnej Afriky obzvlášť v Etiópii, Keni a Tanzánii. Veda sa zatiaľ nevie zhodnúť či je pozorovaná diverzita skutočná alebo je len výsledkom obmedzení metodologických postupov vedcov.
Výsledky novej štúdie by mohli pomôcť tento problém adresovať a tým aj priniesť viac informácií o evolučnej histórií človeka.
Komentáre