Vedci z University of Oregon vysvetľujú, že žiadne dve sopečné erupcie nie sú rovnaké. Napriek tomu nedávno analyzovali erupcie sopky Kilauea a veria, že tieto by si zaslúžili svoju vlastnú kategóriu.
Spomínané erupcie sa odohrali ešte v roku 2018 a išlo o sériu 12 erupcií, ktoré nastali v tesnom rade za sebou a odštartoval ich doteraz nepozorovaný mechanizmus. Autori štúdie veria, že explózie poháňalo zvýšenie tlaku, ktoré nastalo po kolapse pôdy. Toto zvýšenie tlaku spôsobilo to, že sa úlomky horniny a horúci plyn uvoľnil do vzduchu.
Erupcie sopky Kilauea boli súčasťou udalostí, v rámci ktorých sa objavili aj lávové prúdy stekajúce po strane sopky. Tieto lávové prúdy zničili tisíce domov. Pochopenie toho, čo sa odohralo, umožňuje vulkanológom do budúcnosti lepšie predpovedať, kedy by mohla nastať erupcia a čo všetko by dokázala ohroziť. Na základe týchto poznatkov môžeme v konečnom dôsledku varovať včas ľudí, ktorí by sa dostali do cesty erupcie.
Ako autori štúdie vysvetľujú, vo väčšine prípadov sa sopečné erupcie dejú kvôli stúpajúcej magme alebo vyparujúcej sa podzemnej vode. Niekedy k erupciám prispejú do nejakej miery oba faktory. V prípade vulkánu Kilauea však erupcie nesedeli do žiadnych zo známych šablón.
“Tieto erupcie pre nás boli mimoriadne zaujímavé. Materiál vyvrhnutý erupciou obsahoval len veľmi málo čerstvej magmy a nenašli sme žiadne dôkazy, ktoré by naznačili, že za erupciu mohla podzemná voda,” tvrdí Josh Crozier, jeden z autorov štúdie.
Sopečné observatórium na Havaji starostlivo monitoruje sopku Kilauea. Sopku pokrýva množstvo vedeckých senzorov, od pozemných zariadení monitorujúcich otrasy zeme až po inštrumenty, ktoré monitorujú plyn uvoľnený zo sopky. V praxi to znamená, že vedci mali viac ako dosť dát na analyzovanie toho, čo sa počas erupcií odohrávalo.
Nový druh sopečnej erupcie
V rámci výskumu všetky dáta vložili do rôznych atmosférických a podporvrchových modelov. Tie im dovolili načrtnúť, čo sa odohrávalo vo vnútri sopky Kilauea v roku 2018. Pred každou erupciou sa magma postupne odčerpávala z podzemného rezervoáru. Ako autori štúdie vysvetľujú, táto magma dopĺňala prúdy lávy 40 km od sopky, na východnej strane. Keď sa rezervoár vyprázdnil, pôda nad ním sa náhle zrútila.
To mimoriadne rýchlo zvýšilo tlak v rezervoári. V ňom sa však na vrchu nachádzal ešte horúci plyn. Náhle zvýšenie tlaku tento plyn vytlačilo hore do kráteru sopky. Vedci prirovnávajú erupcie k populárnej tlakovej hračke, ktorá vystrelí raketku do vzduchu, keď silno dupnete na vzduchový vankúš.
Autori štúdie vysvetľujú, že štúdii pomohlo hlavne to, že išlo o sériu erupcií. Vďaka tomu mali ľahšie spozorovať mechanizmus, ktorý erupcie odštartoval.
