Určitá skupina vedcov už roky predpokladá, že v Slnečnej sústave by sa mohla nachádzať ešte jedna masívna planéta. Doteraz sme ju ale nedokázali spozorovať. Odvtedy niekoľko prieskumov takzvanú “deviatu planétu” hľadalo, no ani jednému sa nepodarilo nájsť žiadnu stopu, ktorá by nás ku nej priblížila.
V rámci snahy lokalizovať chýbajúcu planétu sústavy vedci dokonca vytvorili detailnú “mapu”, ktorá nám mala planétu priniesť na striebornom podnose, no stále nič. Otázkou teda ostáva – Existuje deviata planéta alebo nie? Odpoveďou aj nateraz ostáva neurčité “nevieme”, no výskumníci z Case Western Reserve Univestity vo svojej novej práci tvrdia, že zvláštne správanie objektov na okraji sústavy, jediný konkrétny náznak deviatej planéty, môže byť spôsobené niečím úplne iným.
Vysvetlenie vedcov začína pri galaxiách, ktoré rotujú o čosi inak, než by mali pod našimi zákonmi gravitácie. Akceptovanou teóriou je, že okolo galaxií sa nachádza obrovské množstvo temnej hmoty, neviditeľnej látky, ktorá gravitáciou ovplyvňuje galaxie a svojim spôsobom ich aj drží pokope. Väčšina vedeckej komunity verí v existenciu temnej hmoty, no časť vedcov pracuje aj na alternatívnom vysvetlení pohybov galaxií, na teórii MOND.
MOND znamená modifikovaná newtonovská dynamika a v podstate hovorí, že Newtonov gravitačný zákon platí len do určitého bodu. Keď sa stane gravitačné zrýchlenie predpovedané Newtonovým zákonom príliš malé, MOND preberá opraty a vysvetľuje inak gravitačné správanie. Teória MOND dokáže uspokojivo predpovedať dej v galaktickom merítku, preto sa považuje za alternatívu k teórii temnej hmoty.
V rámci novej štúdie vedci skúsili, či by mohol model MOND popísať aj zvláštne správanie objektov na okraji našej sústavy.
“MOND je veľmi dobrý na popísanie pozorovaní galaxií. Nečakal som však, že bude mať obzvlášť výrazný dopad na vonkajšiu časť Slnečnej sústavy,” tvrdí jeden z autorov štúdie, Harsh Mathur.
Na stope deviatej planéty
Teória o deviatej planéte nabrala paru v roku 2016, keď si jeden astronóm všimol anomálie v obežných dráhach objektov na okraji sústavy. Paradoxne išlo o rovnakého vedca, ktorý trval na vyradení Pluta, našej deviatej planéty, zo zoznamu planét.
Vedci sa teórie deviatej planéty chytili, pretože gravitačné anomálie predstavujú spôsob, akým sme objavili nové planéty v minulosti. Neptún bol objavený cez gravitačné anomálie a orbita Merkúru podľa Einsteinovej teórie relativity zas vyvrátila existenciu planéty Vulkán.
Uplatnenie modelu MOND na našu sústavu vzniklo ako zaujímavosť. Autori štúdie si uvedomovali, že predpovede modelu MOND sa môžu biť s tým, čo tvrdí hypotéza o deviatej planéte.
“Chceli sme vedieť, či hypotéza o deviatej planéte efektívne vylúči MOND,” tvrdí Katherine Brown, spoluautorka štúdie
Namiesto toho zistili, že model MOND perfektne popisuje správanie objektov vo vonkajšej časti sústavy. Autori tvrdia, že obežné dráhy niektorých objektov na okraji sústavy by sa postupom času zladili s gravitačným poľom galaxie.
Autori štúdie zároveň upozorňujú, že v rámci štúdie pracovali s malým datasetom. Znamená to, že ich výsledky nemusia byť presné a platiť môžu aj iné možnosti. Poukazujú však na to, že okraj našej Slnečnej sústavy môže slúžiť ako výborné prirodzené laboratórium na výskum fyzikálnych problémov.
