Videohry sú kontroverznou témou už niekoľko rokov. Niektoré výskumy tvrdia, že nám prospievajú, iné zas, že nám škodia. V tomto smere sa zdá, že sa názor vedeckej komunity z roka na rok mení. Lenže kde je teda pravda?
Výskumníci z University of Vienna sa vo svojej novej štúdii pokúsili zistiť, či hranie násilných hier môže v prípade dospelého človeka viesť k horšej empatii. Na to vytvorili experiment, v rámci ktorého dospelí dobrovoľníci opakovane hrali násilné hry po dobu niekoľkých týždňov. Po skončení testu zisťovali, či sa zmenila schopnosť empatie človeka.
“Videohry sa stali dôležitou súčasťou každodenného života ľudí, či už mladistvých alebo dospelých. Väčšina populárnych videohier však obsahuje vyobrazenie násilia, častokrát až v jeho extrémnej forme. Aj preto sa nielen rodičia, ale aj odborníci, obávali, že videohry môžu negatívne ovplyvniť našu empatiu a otupiť nás voči násiliu v reálnom živote,” tvrdí vedúci štúdie, Claus Lamm.
Do experimentu sa dokopy zapojilo 89 dospelých mužov. Dôležitým kritériom bolo, aby nešlo o ľudí, ktorí už v minulosti mali veľa skúseností s násilnými videohrami. Ešte pred začatím experimentu vedci pomocou testov zmerali mieru empatie dobrovoľníkov. Zároveň vedci merali mozgovú aktivitu dobrovoľníka, ktorý sledoval ako druhá osoba dostáva bolestivý elektrický šok. Až potom začali vedci s videohrami.
Dobrovoľníci prišli do laboratória, kde hodinu hrali populárnu hru Grand Theft Auto V. Popri hraní mali úlohu zabiť čo najviac postavičiek, ako je možné. Kontrolná skupina hrala tú istú hru, no namiesto zabíjania mala fotografovať iné digitálne postavy. Po skončení hernej fázy dobrovoľníkov opäť otestovali na empatiu a zisťovali, či sa ich reakcie po násilnej videohre zmiernili.
Výskumníci nenašli žiadne zmeny v empatii človeka
Výsledky výskumu naznačujú, že násilie vo videohrách nemá žiadny priamy dopad na mieru empatie človeka. Zároveň vedci neobjavili ani žiadne rozdiely v mozgovej aktivite dobrovoľníkov. Musíme však spomenúť, že autori výskumu nechcú unáhlene skákať k záverom.
“Násilie vo videohrách je mimoriadne citlivá téma, preto musíme byť mimoriadne opatrní pri interpretovaní výsledkov,” hovorí spoluautor štúdie, Lukas Lengersdorff.
Táto štúdia zároveň neobsahuje dáta, ktoré by mohli jasne potvrdiť, že sú násilné hry definitívne neškodné. Môžu však tvrdiť, že hodina denne strávená násilnými hrami nemá nijaký vplyv na duševné zdravie človeka. S výskumom však autori ešte nekončia. V ďalších štúdiách sa pokúsia zistiť, ako na človeka vplýva oveľa dlhšie hranie násilných videohier, napríklad niekoľko hodín denne. Zároveň však budú zisťovať, či nemôžu násilné videohry ovplyvniť psychiku citlivejších populácií.
Hlavnou otázkou pre vedcov ostáva, či násilné videohry neovplyvňujú vysoko plastické mozgy detí a mladistvých. Priznávajú, že v tomto prípade by mohli mať násilné videohry oveľa väčší dopad na mozog dieťaťa.
